Listopad 2011

54. kapitola

18. listopadu 2011 v 20:30 | Gabriella |  Ryšavá mačka
Po dlhom tréningu v lukostreľbe sa Gabriella vracala späť k domčeku na strome aby si mohla oddýchnuť. Nespokojná so svojím výkonom sa vyšplhala hore na verandu a unavená si sadla na jej kraj. Čakala, že na verande bude Jamie no po ňom nebolo ani stopy a tak si začala zhora obzerať stromy, listy, kríky až kým ju nezaujal pohyb. Z hustého kríku sa vynoril hnedovlasý chlapec. Gabrielle bol trochu povedomí no aj tak ju napadlo, že ho vystraší. Vzala do ruky luk, napla ho tak ako ju to učil Jamie a zamierila na najbližší strom, ktorý sa nachádzal blízko chlapcovej hlavy. Pustila tetivu a šíp letel cez les a zapichol sa do stromu tesne nad chlapcovou hlavou. Gabriella bola očarená lebo vôbec nečakala, že tak presne trafí. Chlapec, ktorého skoro trafila sa zľakol a s veľkým krikom si ľahol na brucho do vlhkej hliny. Vtom sa však s kríka skade pred chvíľou vyšiel ten chlapec objavilo dievča a Gabriella ho hneď spoznala. Bola to Kate. Natešená, že po dlhom mesiaci konečne vidí svoju kamarátku, pustila luk z ruky a rýchlo sa hnala dolu lanovým rebríkom aby sa mohla zvítať s Kate. Keď Kate zbadala ako k nej beží Gabriella, prvé čo ju napadlo bolo to, že má asi halucinácie či fatamorgánu, ale keď ju kamarátka objala bolo jej jasné, že neblúzni. boli také šťastné a veselé, že sa konečne vidia a kvôli tomu zabudli na ležiaceho Chrisa. Chlapec bol stále v obavách, že ho niekto trafí keď sa postaví aj napriek Katinému poskakovaniu a výskaniu ostal ešte stále nehybne ležať. Po chvíli zašušťali kríky, Chris sa strhol a schúlil sa do klbka a Kate s Gabriellou sa otočili aby zistili kto to je. bol to Jamie. Zdvihol ruku a ukázal na úlovok.
"Aha, chytil som dve jarabice" zasekol sa lebo si všimol Kate a Chrisa. trochu sa zamyslel a dokončil vetu:
"jéj máme hostí. Budem musieť asi chytiť pár jarabíc naviac"


Pod stromom Saskia zakladala oheň, keď vtom zbadala Jamieho, Gabriellu a nových hostí. Veľmi sa potešila, že nový chlapec a dievča im budú robiť spoločnosť ale obávala sa toho či náhodou nie ju zlí lebo ich vôbec nepoznala. Chlapec sa jej hneď zapáčil a usúdila, že prišiel z dúhového zámku lebo bol tak vyobliekaný a vtedy jej skrsla myšlienka, "čo ak je ten chlapec nejaký bohatý zemepán? Keď sa mu zapáčim tak si ma možno aj vezme a už v živote nebudem musieť nič robiť." Zamyslená takto stála a pozerala na Chrisa. Ten trochu zahanbene jej úsmev opätoval a Saskia uhla pohľadom na Kate. Slúžke sa to dievča nepáčilo. Ešte nikdy nevidela niečo také hrozné. Nechcela sa už ďalej zaoberať dievčaťom lebo asi by jej prišlo zle a tak sa znova pozrela na Chrisa a chcela sa mu prihovoriť ale predbehla ju Gabriella.
"Takže Saskia toto je Kate a Chris. Kate je moja najlepšia kamarátka a Chris" zarazila sa a chvíľu premýšľala a nakoniec dodala: "Chris je náš kamarát."
"Kate, Chris toto je Saskia" dodala nakoniec a všetkých usadila okolo ohňa. Kate si sadla vedľa Gabrielly a začali si rozprávať zážitky odkedy sa nevideli. Jamie opekal jarabice a Saskia sa obšmietala okolo Chrisa. Po chvíli už boli obidve jarabice opečené a mladý chlapec dal každému spravodlivý kúsok. No jeden odložil a to si všimol Chris a tak sa opýtal.
"Nebolo by spravodlivé keby si aj ten posledný kúsok rozdelil medzi nás?" Jamie mu nemusel ani odpovedať lebo v tej chvíli zostúpil z rebríka pán Samons a lačne sa oblizol.
"Pán Samons. Rada vás opäť vidím" pozdravila sa Kate mužovi.
"Aj ja teba Kate. Ako si sa mala?" odpovedal jej a prisadol si k dievčine. Jamie mu podal posledný kúsok a vzdialil sa od nich aby ich nerušil. Gabriella sa zas posadila vedľa Chrisa. V skutočnosti ho poriadne nepoznala, jedine tak z videnia medzi tou hroznou bandou čo každému robila napriek a tak nemala chuť s ním ani rozprávať. Trochu sa hnevala na Kate, že ho vzala ale kamarátka jej to vysvetlila a tak musela svoj hnev potlačiť. Po chvíli však neodolala a začala sa rozprávať s Chrisom. Najprv sa rozprávali o tých najzákladnejších veciach ako rodičoch, súrodencov, škole, prázdninách a potom reč prišila na tému územie veľkých myšlienok. Prezradila mu, že je princezná a Aurora je jej matka a chlapec tak pozorne počúval a prikyvoval. Vtedy si Gabriella spomenula, že zabudla povedať Kate tu najdôležitejšiu správu. Ospravedlnila sa Chisovi a zamierila smerom ku kamarátke.
"Kate. Zabudla som ti povedať tú najdôležitejšiu správu."
"Vidíš, tiež som si teraz spomenula čo som ti nepovedala" odpovedala Gabrielle.
"Dobre, začni ty." navrhla Gabriella
"Nie. Najprv ty." oponovala Kate
"Dobre. Som princezná" povedali Gabriella a Kate naraz a potom sa rozosmiali.
"Je to super, že sme princezné. Nie kvôli oblečeniu, peniazom, hradom a zámkom, ale kvôli vete: Žili spolu šťastne až do smrti..." zamyslene prehovorila Kate. Gabriella sa usmiala a v duchu si to povedala ešte raz. Na chvíľu ju napadlo, že to má Kate s nejakej rozprávky ale potom potriasla hlavou a odpovedala:
"To si povedala naozaj nádherne."
Dievčatá sa na seba uškrnuli a kamarátsky sa objali.

53. kapitola

18. listopadu 2011 v 19:50 | Kate |  Ryšavá mačka
Takže po dlhom čase som sa opäť dala do písania. Odpustite mi to zdržanie, ale mala som trochu lenivejšie obdobie...

Prvý rozhovor medzi Kate a Aurorou vôbec neprebiehal tak hladko, ako si to dievča predstavovalo. Kráľovná ju odstavila počas cesty do zámku a oslovila ju so slovami : "Ahoj, ty musíš byť Kate. Veľmi sa s Helen podobáte."
"Vážne?" spýtala sa Kate prekvapene. Ešte nikdy jej to nikto nepovedal a aj ona o tom dosť pochybovala. Jediné čo mala s mamou spoločné boli jej tmavohnedé oči a čierne obočie. Do svojho mysleného zoznamu si hneď zapísala prvé mínusko: Je klamárka.
Hneď po ňom išlo, že je veľmi namyslená, pretože sa zmienila, že sa teší keď už bude v zámku a jej slúžky jej donesú teplý čaj. Jediné pluská, ktoré našla, boli tie, že je Gabriellina matka a že je veľmi pekná.
Ale Kate si nechcela priznať, že všetky tieto predsudky plynú z jediného záveru: Ukradla jej zámok. Jej zámok!
Okamžite ich zahnala späť do svojej mysle, pretože vedela, že takto by premýšľala Lu a ona si predsa povedala, že nikdy sa už nebude správať ako ona. Lu bol zlá a ona taká nie je. Nemajú spolu nič spoločné.
" A keď prídeme do zámku" hovorila Aurora, čím vyrušila Kate z pohrúženia, " moje slúžky ti ukážu kde máš izbu. Nebude ti vadiť, keď ti dám Gabriellinu izbu? V mojom zámku je veĺa komnát, ale myslím, že Gabriella sa zmienila o tom, že ste kamarátky a sú tam dve postele."
Kate nadšene prikývla. Aurora ešte ďalej čosi hovorila, , ale Kate ju už nepočúvala. Jej myseľ zaplavilo šťastie pri pomyslení, že po dlhom čase sa konečne stretne s Gabriellou.

Ale keď ju jedna z Auroriných pomocníčiek( Kate ich odmietala volať slúžky- znelo to tak majetnícky) zaviedla do Gabriellinej izby, dievča nemohlo prehĺtnuť sklamanie. Gabriellina izba bola prázdna a jej pekne upravená posteľ svedčila o tom, že už poriadne dlho.
" Nemajte obavy," zahlásila pomocníčka znenazdania, " princezná sa určite čoskoro vráti. Kráľovná jej dala za úlohu postrážiť zámok, kým bude preč. Je celkom samozrejmé, že ešte tu nie je. Zatiaľ si oddýchnite."
Kate prikývla a dovolila Aurorinej pomocníčke, aby odišla. Keď sa za ňou dvere zatvorili, Kate sa porozhliadala po izbe. Na nočnom stolíku bol položený vybitý mobil, jediná vec, ktorú spoznávala a určite patrila Gabrielle.
Usmiala sa a hodila sa na mäkkú posteľ. Jej náraz stlmili mäkké madrace. Prehodila si cez seba prikrývku, ktorá bola vyrobená z akejsi hodvábnej látky. Cítila , že konečne je doma.
Zasmiala sa a hneď potom zatvorila oči. Zaspávala s pocitom nevysvetlitelného šťastia a s istotou, že zajtra uvidí Gabriellu. Zajtra určite!


Ráno sa Kate zobudila s nepríjemným pocitom v žalúdku. Cítila sa akokeby ju tam niečo šteklilo a napriek tomu si ešte stále vychutnávala leňošenie v posteli. Ako sa sem dostala, na to si spomenula až po chvíli a hneď po tom ju bodlo pri srdci pri spomienke na Gabriellu. Rýchlo sa poobzerala po izbe no tá zostávala rovnako prázdna a nedotknutá ako predchádzajúci večer.
Už sa necítila tak šťastne ako včera. Cítila, že tu niečo nehraje, nesedí. Okmažite vstala a chcela Gabriellu pohľadať, alebo sa aspoň spýtať Ralpha či Aurori, kde je.
Spomenula si však ako čudne na ňu včera večer ľudia v zámku pozerali a ani sa im nedivila. Oni mali oblečené krásne bohaté šaty, zatiaľ čo ona bola špinavá, vlasy mala strapaté. Ako má v tomto chodiť po zámku?
Odpoveď na jej otázku prišla okamžite. Ktosi jej zaklopal na dvere a po jej slabom a neprebudenom: " ďalej" sa dvere okamžite otvorili.
Stála v nich tá Aurorina pomocníčka, ktorá ju tu odprevádzala minulý večer. Vyzerala akokeby sa sem náhlila povedať jej tú najdôležitejšiu správu na svete. " Aurora, teda prepáčte kráľovná tvrdí, že.. " vtom sa zarazila, " kde je princezná?"
" Princezná? " spýtala sa Kate nechápavo. Ona síce tiež mala byť princeznou, no odvtedy čo sa Helen vzdala trónu, jej to miesto už asi neprislúchalo. A okem toho, nezdalo sa, že pomocníčka hovorí o nej.
" No predsa princezná Gabriella. Vy neviete o tom, že je princezná?" pomocníčka sa tvárila ohromene, že Kate nevie takú dôležitú vec, no to nebolo nič v porovnaní s tým ako ohromene sa tvárila Kate.
Potom si však dievča spomenulo, že Aurora je kráľovná a Gabriella jej dcéra. Dávalo to zmysel. Nechápala prečo si to nevšimla predtým.
" No a čo ste teda chceli povedať?" opýtala sa Kate pomocníčky, no tá zamietavo pokrútila hlavou.
"To je iba pre uši princeznej"
" Ja som tiež princezná" uzemnila ju Kate.
Pomocníčka si ju premeriala a potom sa hlasno zasmiala " Prepáčte, ale vy a princezná?"
Stále sa chichotajúc odišla preč. Keď sa za ňou dvere zavreli, Kate zanadávala a hodila do nich svoju topánku. Za dverami začula ešte väčší chichot.

Kate bola tak naštvaná na všetkých a na všetko, že sa postavila a rebelantsky vyšla von z izby tak ako sa zobudila. So strapatými vlasmi a špinavá prechádzala po chodbách a veľmi sa bavila pri pohľade na všetky tiepohoršené tváre, ktoré okolo nej prechádzali . Potom ju to už omrzelo, pretože sa v tomto labirinte nemohla vyznať. Až po pár minútach sa jej pošťastilo. Pri dverách stála Aurora a rozprávala sa s akýmisi dvornými dámami. Kate k nej pristúpila, no keďže Aurora bola otočená chrbtom, prihovorila sa. " Ehm.. Aurora?
Kráľovná sa otočila a keď zbadala Kate, niečo v jej tvári sa zmenilo. Jej oči sa vyvalili pri pohľade na Kate ale to bolo posledné čo urobila, pretože sa odrazu zaknísala a odpadla. Kate zhíkla. Nevdela čo to malo znamenať. Dvorné dámy sa rýchlo zhŕkli okolo Aurory a jedna z nich sa na Kate vyčítavo pozrela. " Ty!" povedala a pohrozila Kate prstom.
" Čo ja?" nechápala Kate, " čo som urobila?"
Odpoveď prišla čoskoro.
" BINGO!!" ozval sa za ňou veselý chlapčenský hlas. Kate sa otočila a uvidela hnedovlasého chlapca v slávnostnom oblečení, ktorý sa uškŕňal od ucha k uchu.
" Odpadnutie kráľovnej. To teda roznodne zvýši tvoje šance na popularitu" smial sa Chris.
" Nechápem. Ja som nič neurobila" bránila sa Kate.
" Nie.. ide iba o to, že kráľovná je strašne náchylná na oblečenie a ty..no, povedzme, že jednoducho nevyzeráš najlepšie. Ide o to, že to rozhodne nie je najväčší škandál v tomto zámku. Pred pár dňami prišla akási Gabriella a na raňajky išla s rozostrapatenými vlasmi, ale vtedy sa to vraj nejak ututlalo. No ale dnes to asi bolo pre kráľovnú priveľa."
Kate na Chrisa vyvalila oči. " Odkiaľ to všetko vieš ?"
" Moja komorná mi to povedala. A všeličo iné. Nechceš sa ísť prejsť? Kým neodpadne aj niekto iný?" Chris pritom pochybovačne pozeral na jej oblečenie.
Kate prikývla a spolu s Chrisom vyšli na čerstvý vzduch. No aj na dvore bolo veľa ľudí a Chrisa napadlo či by nechcela ísť radšej do lesa oproti zámku. Kate išla prvá a Chris za ňou. Dlho sa rozprávali a Chris jej povedal mnoho noviniek o Gabrielle. Práve jej chcel navrhnúť či by sa už nevrátili, keď v tom sa do stromu oproti Chrisa zapichol dlhý šíp. Chris sa zľakol a skríkol. Kate sa pozrela za seba a zbadala dievča s lukom a šípom. V tej chvíli sa na seba obe usmiali a rozbehli sa oproti sebe.

Výročie gingercat

17. listopadu 2011 v 11:44 Iné


Milí čitatelia,
už je to rok od vtedy, čo som uverejnila prvú kapitolu gingercat na túto stránku.
Keď som prvýkrát rozmýšľala nad príbehom, vôbec som netušila, že z mojich detských snov sa stane päťdesiat dva síce krátkych , ale predsa kapitol. Najviac zo všetkých som vďačná svojej kamarátke Gabrielle, ktorá našla obľubu v tomto príbehu rovnako ako ja a bez jej geniálnych nápadov by sa gingercat nikdy nestal tým čím je teraz. V druhom rade by som sa chcela poďakovať Janke( Jane) a Mime (Emily) za to, že ma podporujú a vytrvalo čítajú každú pridanú kapitolu. Ale keď nad tým tak premýšľam, je tu ešte jedna významná( pre mňa bytosť), ktorou sa všetko začalo...
Keď som jedného krásneho dňa navštívila s Gabriellou dedinu Bukovec a psy z plotov na nás štekali na každom kroku, keď sa dvere domov tajomne otvárili a zatvárali, keď sa mi zdalo, že jedna teta nás sleduje, keď nám takmer vbehol pod koleso pes, keď sme si máčali nohy pri jazere, napadlo ma, že Bukovec by bol geniálnym miestom na začiatok príbehu. Celú cestu domov som rozmýšľala, až som si ten večer sadla za písací stôl a vložila svoje myšlienky na papier. Tak vznikol Fountown a samozrejme aj začiatok príbehu.
Takže ďakujem ti Bukovec za to, že existuješ, pretože bez teba by gingercat nikdy neexistoval.

Vaša Kate