51. kapitola hádka

11. září 2011 v 12:31 | kate |  Ryšavá mačka
Postavy sa tlačili do zástupu. Kate sa začala zmocňovať čoraz väčšia panika. Ani v jednom z nich nevedela nájsť útechu. Chris sa tváril akokeby mal každú chvíľu pustiť do gatí, z Janinej tváre sa čítať nedalo a Ralf sa tváril až nezvyčajne pokojne. Keďže sa tak tváril vždy, dievča nemohlo od neho nič spoľahlivé súdiť.
Kate si od strachu ani neuvedomila, že dav sa rozostúpil a v strede utvorili cestu, cez ktorú teraz kráčala akási osoba. Kate ho spoznala ešte predtým ako naňho lampáš uvrhol svetlo. Jeho zlaté vlasy by spoznala na kilometre ďaleko. Spomenula si na minulú návštevu keď sa mu klaňala. Nemá sa mu aj teraz pokloniť? No keďže sa neklaňal Ralph ani Jane, ani ona to neurobila.
Chvíľu na seba iba hľadeli a Kate tú chvíľu využila na to, aby si ho popozerala. Nad útekom ani nepremýšľala.
Kráľ mal na tvári pohodlný úsmev, no vyzeral tak strhane, že si okamžite všimla, že ho iba predstiera. Na čele sa mu urobilo pár vrások a líca sa mu prehlbili. Jedine jeho vlasy vyzerali, že sú silné a zdravé. Tentoraz žiarili vo svetle ešte viac ako zvyčajne. " Tak" povedal po chvíli ticha piskľavým hlasom. " Veľmi rád by som sa s vami porozprával, ale mám dosť naponáhlo." Odmlčal sa a potom sa zadíval hlboko do Ralphových očí. Kate v ních zbadala nenávisť a nestačila sa čudovať. Odkiaľ sa tí dvaja poznali? Jej úvahy prerušil keď sa z jeho úst vydrali dve veľmi nezreteľne počuteľné slová: "Kde je?"
" Kto?" spýtal sa Ralph a ani okom nemyhol.
" Ty vieš kto," zavrčal kráľ.
" Nemám ani poňatia"
Kate neuniklo ako kráľ zaťal ruku do päste. Priblížil sa bližšie k Ralphovi a chytil ho za kabát, až sa strhol. No Ralph nevyzeral vystrašene, naopak- na tvári sa mu usadil spokojný úsmev.
" Neviem kde ste sa to dozvedeli, ale jasnovidcom som sa nikdy nestal" povedal a mierne sa uškrnul.
Kate videla, že kráľ sa dlho snažil tváriť sa rovnako pokojne ako Ralph, no keď sa jeho tvár sfarbila do červena( čo podľa Kate vyzeralo spolu s jeho vlasmi dosť smiešne), už to nevydržal. Z celej sili skríkol: " Ty nevieš? TAK TY NEVIEŠ?! MÁM ŤA DONÚTIŤ, ABY SI SI SPOMENUL?!"
V dave vypukol ešte väčší šum ako doteraz. Kráľ kývol na vysokého muža, ktorý držal lampáš, ten pristúpil dopredu, vyceril žlté zuby, uklonil sa a predstúpil pred Ralpha . Chris zhíkol. Kate aj zabudla, že tam je. bol celý bledý.
Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Muž sa vrhol na špióna, ten sa mu uhol a kopol ho tak silno do zadku, že spadol na zem a ostal tam ležať omráčený. Pár z mužov v dave to nevydržalo a začalo sa smiať. Kráľ sa začal otáčať na všetky strany, kto sa opovážil a pod jeho pohľadom sa všetci ľudia scvrkávali.
" Bojíš sa predomňa predstúpiť sám? Si zbabelec!" smial sa Ralph. Niekoľko ľudí zhíklo. Chvíľu na seba tí dvaja hľadeli a nakoniec sa ozval kráľ, ktorému sa na tvári objavil široký úsmev. " Máš pravdu, som zbabelec, ale ty Teraz oľutuješ, že si to povedal. Naňho, rytieri"
Povedal to úplne ľahostajne a začal si obzerať nechty na rukách. Rytieri sa chvíľu spamätávali, no potom sa začali približovať bližšie. No odrazu sa stalo čosi nečakané, čo nikto z nich nečakal. Lesom sa ozval výkrik.
"Neubližuj mu!"


Do popredia vystúpilo dievča s krásnymi hustými gaštanovými vlasmi a na sebe malo oblečené mnohovrstvové striebristé šaty. Okolo nej sa začali predierať aj iné postavy v rovnako dôležitom oblečení, so zbraňami v ruke. Kate počula ako si kráľovi vojaci na jej strane šepkajú jediné meno: " Emily"
Žeby sa tak volalo to dievča? Kráľ,hľadel iba na ňu, rovnako ako ona naňho.
" Emily, dcérka" ozval sa.
Dievča ustúpilo o krôčik dozadu. " Prečo to robíš?"
Kráľ sa na ňu začudovane pozrel:"Čo?"
Emilyn hlas bol nahnevaný." Ubližuješ nevynným ľuďom a.. Teraz slúžiš aj jemu. "
"Vieš, že som nemal na výber"
" Vážne? Tak teraz už máš. Buď ja alebo on."
S týmito slovami dievča, ktoré malo byť kráľovou dcérou ustúpilo dozadu. V tieni postáv ju už nebolo vidieť. Kráľ sa však tváril zdesene. " Emily, vráť sa!"
Ona sa však nevrátila. Slova sa ujal Ralph. " Ak je to všetko, bol by som rád ak by ste sa vrátili na vlastné územie. Toto tu je naše a v zákone stojí.."
" Ale vy ste mi ukradli dcéru!"
" Áno?" nadvihlo Ralph jedno obočie. " Mne sa zdá, že k nám prišla sama od seba"
Nastalo dlhé ticho. Kráľ si uvedomil, že vo skutočnosti má Ralph pravdu a okrem toho jeho zrak každú chvíľu upútavali prichádzajúci rytieri z druhej strany. Kráľ nebol na toľko hlúpy, aby nevedel, že takejto prevahe vzdorovať jednoducho nemôže- kdesi v dave zbadal aj kráľovnú, ktorá mu pár slovami naznačila, aby odišiel. Po chvíli dlhého ticha sa otočil na svojich rytierov a kývol im hlavou, aby odišli. Rytieri začali poslušne plniť kráľov rozkaz, on jediný zostal stáť. Mal ešte niečo na jazyku, niečo čo jednoducho meusel povedať, ináč by zrejme nemohol pokojne spať. A slová, ktoré mu vyšli z úst vyslovil s takou istotou a hrozbou, že mu nikto z opačnej strany nemohol odporovať:
" Nemyslíte si, že ste vyhrali. Ešte sa to iba začína"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Em Em | Web | 17. října 2011 v 7:20 | Reagovat

uz cem 52 a rychlo lebo sa nahnevaaam
:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama