45, kapitola Druhá strana

1. května 2011 v 17:57 |  Ryšavá mačka
Prvé čo pred sebou Chris uvidel, bola holá pláň. Jeho nohy stáli na tvrdom piesku zarasteným zakrpatenou trávou a machom. Okolo celej pláne sa vynímal les a hory. Les sa táčil pozdĺž hôr, odkiaľ Chris prišiel. Aj otvor jaskne sa nachádzal v jednej zo skál.
Lenže jedná vec mu nešla do hlavy. Ako je možné, že na mieste kde by mala byť ulica, je toto?
Chris bol tým zjavom tak vyvedený z miery, že si ani nevšimol malú postavičku, ktorá sa prikradla k nemu a z celej sily naňho skríkla: "BU!"
Chlapec sa bleskovo otočil a z úst sa mu vydral ostrý výkrik.
Za ním stála Kate, celá červená ale nebol si istý či to bolo od smiechu, alebo od namáhavej cesty, ktorú musela podstúpiť. Chris veľmi dobre vedel, že rovnako ako on sa asi celú cestu musela preplaziť. On sa plazil iba krátučko a mal celé lakte doškriabané. Ale okrem toho to nebolo až také náročné, pretože hneď ako si ľahol, zbadal svetlo.
Zatiaľ čo sa Kate smiala, Chris sa spamätával zo šoku a počúval hrôzostrašnú ozvenu, ktorá sa odrážala od stien skál.
" Ako je to možné?" spýtal sa Kate.
Pokrčila plecami a rozbehla sa dole po pláni.
Prvá myšlienka, ktorá mu napadla bola, že Kate je naozaj neobvikle rýchla. Druhá zahŕňala obavy z toho všetkého... Nemali by sa vrátiť?
Zrejme nie, dospel Chris k rozumnému uváženiu, zrejme by sa tu mal najprv po pozerať.
Najprv ale musel dohnať Kate. Čo enbude až tak ľahké...

Cítila sa tak stratená a sama ako nikdy. Hlavu mala naklonenú k nebu a sledovala hviezdy. V tej chvíli sledovala hviezdy aj iná osoba. Keby si teraz vymenili miesta, zrejme by sa obaja dočkali vytúženého konca. Lenže ten čas ešte neprišiel.

Narozdiel od Chrisa, Kate mala podozrenie, kde sú. A nielen podozrenie, Kate si bola istejšia než kedykoľvek predtým. Toto je miesto, kde už kedysi bola, miesto kde sa jej predchodkyňa predháňala na koni v krásnych šatách..
No, nebol to veľmi dobrý zážitok..lenže tu bola doma. Toto bolo miesto kde sa mala narodiť, jej les...
Les princeznej Kate. To pomenovanie sa jej páčilo.
Z úvah ju vyrušilo Chrisovo volanie. " Kde si?"
Vzdychla si. Zrejme ešte stále nevedel jej meno. Počkala kým ju Chris dobehne a potom mu povedala:" Som princezná a volám sa Kate"
Chlapec na ňu pozrel akokeby spadla z hrušky. " Jasné a ja som zas princ William." odvrkol.
Netušil, že o dva týždne neskôr princezná Kate a princ William vytvoria sľubný manželský pár.
Lenže to bolo o inom.
" Ja som naozaj princezná Kate," zaprotestovalo dievča, " lenže niektorí ľudia to ešte zrejme nevedia."
" Vážne? Všetky princezné sú také tučné?" spýtal sa jej Chris s úsmevom. Vo skutočnosti si nemyslel, že je až tak tučná, no to že sa zasekla ho prinútilo nájsť dobrú narážku. Musel jej to vrátiť.Toto dievča si z neho rozhodne strieľa!
Najprv ten papierik, potom batera, ten prehnaný smiech a teraz toto. Vraj princezná!
Chrisovi sa zrejme podarilo dosiahnuť čo chcel, pretože Kate bola ticho a nič nevravela. Bolo to dosť hlúpe a až po chvíli mu došlo, že to nebolo až tak vtipné.
Kate kráčala pred ním, Chris zahanbene za ňou.
Až po chvíli sa dievča ozvalo a to tak ticho, že jej skoro nerozumel.
" Stráž! Opovážil sa uraziť princeznú.."
Keby nebola Kate otočená chrbtom, Chris by si všimol, že sa usmieva.

Keď sa Kate a Chris priblížili ku konci lesa, začalo náhle pršať. Síce padali iba drobné kvapky, no podľa tmavej oblohy bolo vidieť, že to ešte neskončilo...
" Je mi zima" triasla sa Kate v krátkom tričku.
" Aj mne" prisvedčil Chris po chvíli " asi by sme sa mali vrátiť."
Kate si vzdychla. Vedela, že raz k tomu budú musieť prísť. Prísť k tomu okamihu, keď mu Kate musela povedať, že nemôže. Niekde v tomto svete sa nachádzala Gabriella a jej mama. Bez nich by sa už asi nemohla vrátiť. Alebo mohla? Mohla by sa k ockovi vrátiť, zobrať si budnu, dáždnik a zabaliť si zásoby na viac dní?
Vedela, že by to bol dobrý nápad, lenže niečo ju nútilo ostať a hovorilo jej, že má ísť ďalej.
Ako veľmi malému dievčatku jej mama stále hovorila aby vždy verila svojmu inštinktu. Veľa krát jej ten hlas pošepkal správnu odpoveď a ani tentoraz to nebolo inak.
Lenže rovnako dobre vedela, že bude musieť ísť sama. Chrisa do toho ťahať nemohla.. To jej jej príbeh.
" Prepáč" povedala mu, " ja musím ísť ďalej."
"Prečo?" zmätene na ňu pozrel.
"Len tak. Chcem ísť ďalej."
"Veď môžeš ísť aj zajtra."
"Lenže zajtra to tu už možno nebude!"
"Čo nebude? Ako by sa mohol stratiť kúsok sveta?"
Niekedy sa Kate zdalo, že Chrisovi to niekedy nedochádza. " Takže tebe sa to nezdá trochu čudné, že sa nachádzame na lúke, aj keď v blízkosti môjho a tvojho domu je mesto? Co ak sa ten otvor zajtra niečím zasype?"
Chris sa urazene otočil. No mala pravdu. Nikdy v živote nič podobné nevidel. Bolo to ako v rozprávke. No ak je v rozprávke, akú tu on hral rolu?
" Takže ty myslíš.. že mám vidiny? Že toto nie je skutočné?"
"To som nepovedala! Chcem len povedať.."
Chris sa naštval.
"Tak čau" povedal a otočil sa..
Kate nechápavo pozerala ako odchádza- Čo to do neho vošlo? Ale ak mala povedať pravdu- trochu jej pripadal ako ona sama. Aj ona sa dosť často urážala a hlavne na Gabriellu, lenže myslela, že urážajú sa hlavne dievčatá.
Najradšej by ho zastavila, zakričala naňho- nech na ňu počká.. Lenže neurobila to.
A keď sa už Chrisova hlava definítivne stratila v kríkoch, nebolo cesty späť. Vkročila do vysokej trávy, ktorá jej siahala až po pás. Aj to bol znak, že dolina nebola vôbec obývaná. Zrejme bola prvá, ktorá tadiaľ za dlhý čas išla. Mokré stebielka trávy sa jej obtierali o celé telo, takže sa cítila ako v jazierku.
Po chvíli sa vo vysokej tráve úplne stratila. Mala kráčať cestou na sever, no zdalo sa jej že kráča na juh. Párkrát ju napadlo, že by sa otočila späť. No ako správna bojovníčka kráčala ďalej, snažila sa nevnímať čo sa deje okolo nej. Nevšímala si studené ruky a pokojne odhŕňala trávu. Po pár minútach sa na jej ceste náhle zotmelo. No nie preto, že sa začínala noc.
Bytosť, ktorá sa celý čas skrývala v tieni, vyšla na svetlo...

Chris začal ľutovať, že neostal s Kate. Ťažko sa mu to pripúšťalo, no vôbec nevedel kam ide. Ešteže mal baterku, inač by na cestu vôbec nevidel. Zdalo sa však, že ani tá mu nepomôže. Bol si na sto percent istý, že tadiaľ nešiel.
Stromy sa začali strácať a namiesto nich sa čoraz častejšie objavovali malé kríčky.
Keby to boli aspoň obyčajné kríčky a nie bodliakové kríky, pomyslel si trpko.
Vlastne, vôbec to nevyzeralo lákavo. Boli všade naokolo. Napravo i naľavo. Jediné čo mu ostávalo, bolo kráčať dopredu.
Odrazu akokeby niečo zazrel v tmavých kríkoch. Posvietil baterkou na to miesto. Áno, skutočne tam niečo bolo. Niečo malé a.. ryšavé?
Priblížil sa bližšie, no keďže pohľad upieral stále dopredu, ani si nevšimol koreň, ktorý ležal hneď pred ním.
potkol sa a spadol. Náraz bol tvrdý. Baterka mu pri páde vyskočila z ruky. Natiahol sa po ňu aby si ju zobral, no odrazu ju čiasi noha zašliapla.
Chris sa prekvapene pozrel hore. Stál nad ním muž v čiernom oblečení a s pohŕdaním naňho hľadel.
" Chcel som ťa zastaviť už skôr, no čakal som kým sa odvážiš urobiť to sám. No ani v najmenšiom by ma nenapadlo, že by si sa rozhodol urobiť to takým spôsobom.. Však Ginger?"
Z kríkov vyliezlo niečo ryšavé. Skôr ako stihol zaregistrovať čo to je, niečo ostré sa mu zarezalo do nohy. Dolinou sa ozval prenikavý výkrik.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama