43. kapitola Cesta za svetlom

25. dubna 2011 v 10:52 | Kate |  Ryšavá mačka
" Čo tu robíš? A ako si sa sem dostal? " spýtala sa prekvapená Kate Chrisa, ktorý stál v strede miestnosti. Vysoký chlapec sa oprel o jednu z debien, keď však videl, aká je zaprášená, okamžite vstal. A okrem toho bolo mu to neskutočne trápne. Nielenže to bolo to dievča, ktoré mu dalo ten papierik, ale na druhú otázku dokonca nevedel nájsť výhovorku.
Rozhodol sa, že odpovie iba na prvú a ona na tú druhú zabudne: " Chcel by som sa ťa niečo opýtať" odvetil.
Nepodarilo sa mu to. " Áno, ale ako si sa sem dostal?" zopakovala otázku Kate. Nebola taká hlúpa, vedela, že sa sem vlúpal, ale chcela mu to vrátiť za toľko problémov. Keby tu nebol, nestalo by sa toľko vecí. Ľudia na ulici by ju nepoznali a nevolali by ju" Chrisova frajerka" čo sa jej absolutne nepáčilo. Veď na tom papieriku bola naozaj rovnica, nemohla za to, že ten človek sediaci na lavičke ju tak obabral. Rozhodla sa, že ho bude volať čarodejník. Nad žiadným iným pomenovaním pre tohto muža ani neuvažovala.
Keby nebola v pivnici taká tma, Kate by jasne videla ako sa Chris červená.
" Ja som klopal a bolo otvorené" vyhováral sa chlapec, no povedal to tak potichu, že to Kate takmer nepočula. Takmer. Rozhodla sa s Chrisom ešte trošku zahrať. " Čo si hovoril? Nepočula som."
Chris sa už teraz neskutočne hanbil. " A nie je to jedno?" spýtal sa.
Kate pokrútila hlavou, no rozhodla sa, že chlapca už nebude trápiť. Chcela sa dozvedieť čo od nej Chris chce a takto by mohol v pohode odísť.
" Chcel si sa niečo spýtať" pripomenula mu.
Chris si vduchu vydýchol. " Moja mama povedala.."
Nedopovedal, pretože si všimol vzadu v miestnosti dvere. Boli osvietené baterkou. Boli staré a škaredé, ale niečo ho na nich zaujalo.
" Kam tie dvere vedú?" zmenil otázku. Ani nečakal na odpoveď a išiel tie dvere preskúmať.
Kate pokrčila plecami, aj keď vedela, že Chris to nevidí. Bolo jej jendo, že tam ide, veď koniec koncov , keď sa tam ona nedostala, prečo by sa mal on?
Ani nevedela ako veľmi sa mýlila. Už už chcela povedať, že sa mu to nepodarí, keď sa v tom z bzučaním otvorili.
Kate šokovane otvorila ústa" Ako si to urobil?!"
Chris pokrčil plecami. " No.. ľudia vravia, že som technický typ."
Vo skutočnosti neurobil nič, iba sa ich zľahka dotkol a oni sa sami otvorili. Sám bol veĺmi prekvapený, no pretože chcel na Kate zapôsobiť, čo sa mu aj podarilo, ostal pokojný. Vedel si veľmi dobre vymýšľať, veď aj preto ho mala celá škola rada.
Minule im povedal, že mu mama kúpila nový obrovský televízor, alebo si navymýšľal, že má mobil, ktorý ešte ani nebol na predaj. Chris to doteraz ľutoval, pretože na to neskôr aj prišli. Vtedy stratil polovicu priateľov. Nechcel nad tým premýšľať, namiesto toho hľadel na Kate ktorá sa prešmykla otvorom a s baterkou kráčala ďalej.
Miestnosť nebola nič iné ako jaskyňa.
,Kto vie kde vedie, pomyslel si a sám do nej vošiel. Steny boli vlhké a priestor medzi nimi úzky. A potom sa zľakol, pretože odrazu nevidel kde dievča je. V jaskyni bola tma ako vo vreci. Ani náznak po svetle. A znova sa zahanbil, pretože vôbec netušil ako sa dievča volá. Tuším mu to už niekto hovoril, no on ich nepočúval.
" Hej, ty" zakričal do tmi. " vráť sa."
Chvíľu bolo v jaskyni ticho a potom spoza rohu vykukla hlava. Posvietila Chrisovi do očí a potom sa uškrnula, keď chlapec uhol a rukou si zakryl tvár.
" Mal by si ísť prvý, " povedala mu Kate trochu zdráhavo " je to síce moja pivnica, ale ty si ju otvoril, takže si zaslúžiš ísť prvý."
Chris s takýmto príhovorom súhlasil. " Určite sa bojíš ísť prvá," skonštatoval, zobral si od Kate baterku a vošiel do otvoru.
Kate išla za Chrisom a ostala ticho. Pretože to čo Chris povedal bola skutoče pravda. Chodba sa totiž ďalej zužovala a ona sa bála, že sa už neprepchá. Keby Chris zistil, aká je vo skutočnosti tučná, čo by si o nej pomyslel.
Vzdychla si a zo závisťou premýšľala nad svojou kamarátkou. , Keby tu bola Gabriella, určite by sa prepchala, pomyslela si.

Kate potichu zašomrala. Zasekla sa! Také trápne.. Už pred piatimi minútami chôdze vycítila, že to nedopadne dobre. Keď sa už obidve jej boky dotýkali stien, otočila sa na tú užšiu stranu, no ani to už po chvíli nefungovalo. A čo bolo ešte horšie, kráčal pred ňou Chris, ktorý sa chodbou prepchával ľahulinko a svižne. No ten zrejme mal dosť problémov aby si to všimol. Kráčal ďalej bez nej a Kate nemala to srdce aby ho zastavovala. No keďže sa bála tmy a teraz sa nachádzala rozhodne v tme, musela to risknúť.
" Chris?" spýtala sa Kate neochotne a ticho, no v dutých priestoroch sa aj tak všetko odrážalo.
Zo zadu sa po chvíli ticha ozval hlas. " Ehm..kde si?"
, Chris si zrejme až teraz všimol, že chýbam, pomyslela si a po prvý krát bola rada, že Chris nevie ako sa volá.
" Tu.. ehm.. myslím, že som sa zasekla. Ehm.. myslím, že by si mal ísť.... radšej sám."
Počula ako Chris kráča k nej.
" Nie, nechoď sem, "zakričala Kate za ním a už teraz ľutovala, že to povedala. Keď niekto povie, aby niečo urobil, samozrejme to urobí.
Uličkou sa rozsvietilo svetlo. Chris sa postavil ku nej a keď uvidel v akej polohe sa Kate nachádza, začal sa strašne smiať.
Kate pripadala táto chvíla ako nekonečná. Ešte stále sa smial, no aspoň sa pokúsil potiahnúť ju dopredu.
Dopadlo to katastrofálne. Chris potiahol tak silno, že sa Katine boky nepríjemne oškreli o stenu.
" Áu" skríkla a vyčítavo sa na chlapca pozrela. " Zvládnem to sama" odvrkla a snažila sa vycúvať.
" Ale keď nájdem poklad, môžem si ho nechať? " spýtal sa Chris so smiechom.
"Jasné" kňučala Kate " všetko len už choď"
Chris sa zasmial a otočil sa. " Hej, ale čo ak sa nám nepodarí dostať ťa odtiaľ? To by sme museli počkať kým schudneš a až tak odísť."
S týmito slovami odišiel.

Kate sa krčila na zemi v úplnej tme. Bola veľmi prekvapená, keď zistila, že dole je otvor širší. Bol dokonca taký široký, že by sa ním dalo preplaziť ďalej. Lenže čo ak sa niekde tam vzadu zasekne? Čo ak sa nedostane späť? Okrem toho zem bola vlhká a špinavá. Nakoniec sa rozhodla, že to riskne. Zosunula sa na zem a začala sa plaziť. Bol to strašne hlúpy pocit. Ísť v úplnej tme a ani nevedieť kam. Terén bol nerovný a hrboľatý. Iba rukami sa dotýkala ostrej zeme. Po pár minútach bola celá vypečarpaná a unavená. Jej ruky boli dobité a rozpálené. Napriek tomu sa rozhodla plaziť ďalej.
Mala šťastie. Po nekonečne dlhej chvíli keď si už myslela, že to nezvládne, zbadala svetlo. Po prvý krát bola rada, že vidí niečo čo jej tak strašne páli oči.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama