36. kapitola armáda

7. března 2011 v 18:55 | Gabriella |  Ryšavá mačka
Keď Gabrielle skončilo vyučovanie s knihovníkom, vybrala sa nájsť Auroru. Nechcela sa stratiť a tak poprosila psa aby jej pomohol a on s ochotou vycupkal z knižnice a Gabriella za ním. Stihla ešte zakývať knihovníkovi a on jej odkýval. Potom sa vybrala za psom, ktorý jej ukazoval cestu veľkým labyrintom. Po dlhom schádzaní po schodoch a dlhých chodbách sa Gabriella a pes dostali do vstupnej haly kde bola fontána s Lu. Pes zamieril k veľkým dverám, ňufákom do nich udrel a dvere sa otvorili. Rýchlo cez ne prekĺzol a zmizol v druhej miestnosti. Gabriellu až prekvapilo akú má veľkú silu a tak to chcela skúsiť aj ona. Podišla k dverám a slabo do nich buchla rukou. Dvere sa ani nepohli. Skúsila to ešte raz ale trochu silnejšie. Ani vtedy sa neotvorili. Pokúsila sa poslednýkrát a chcela čo najsilnejšie do dverí buchnúť ako len vedela. Nestihla sa ani dverí dotknúť a niekto ich otvoril a Gabriella veľkou rýchlosťou vletela do miestnosti. Miestnosť už poznala lebo v nej bola keď prišla. Presne na tej veľkej zlatej stoličke sedela Aurora ako v ten deň no teraz bola miestnosť plná neznámych ľudí. Všetci mali na sebe brnenie alebo drôtené košele a stáli pri stene. V prostred miestnosti vznikol malý chodník a tým Gabriella priletela veľkou rýchlosťou a len tak, tak zastala pred Aurorou, ktorá sa chcela postaviť. Všetci ľudia v miestnosti stíchli a pozorovali Gabriellu zo zatajeným dychom. Mysleli si, že je to posol so zlou správou keď sa takto navalila do miestnosti ale potom si všimli, že má na sebe krásne zlaté šaty a tak sa všetci rozosmiali. Dievča sklonilo hlavu a išlo k Aurore a postavila sa za jej zlatú stoličku. Niektorí neznámi ľudia ukazovali na Gabriellu iný si niečo šepkali. Všetkých veľmi zaujala. Nevedeli kto to je ale keď jej vôbec nič Aurora nepovedala a ani jej nevydala tak si uvedomili, že to dievča patrí ku kráľovnej. Aurora sa postavila sa a všetky hlasy stíchli. Čakali čo povie kráľovná a Gabriellu až prekvapilo ako sa rýchlo zmenila pozornosť s nej na Auroru. Kráľovná prešla do malého chodníčka, ktorý bol uprostred miestnosti. Niektorí rytieri sa jej poklonili a ona im poklonu opätovala. Gabrielle prišlo smiešne ako ich naťahuje. Len tak sa prechádzala a nič nepovedala. Po dlhej odmlke konečne prehovorila.
"Zavolala som vás všetkých lebo potrebujem šikovných rytierov aby tuto" ukázala na Gabriellu a dievča sa začervenelo, "ochraňovali Gabriellu." Rytieri sa pozreli na dievča a pokývali hlavami, že s tým súhlasia lebo ani dvere otvoriť nevedela.
Zatiaľ čo sa Gabriella spamätávala zo šoku, neznámi a veľmi drzí rytier vykročil o krok dopredu a postavil sa zoči voči Aurore a povedal:
"A kto to všetko zaplatí? To dievča asi nie."
"Ja to všetko zaplatím, milý rytier" povedala rozhodujúco Aurora. Gabrielle to prišlo smiešne lebo ten muž vôbec nebol milý a tak sa začala smiať. Všetci sa pozreli tým smerom skade prichádzal smiech a keď uvideli, že sa smeje to dievča tak prečo by sa nemohli zasmiať aj ony? A tak sa rytieri pustili do strašidelného smiechu až Aurore prešli zimomriavky po chrbte ale aj ona sa smiala na plné hrdlo. Muž pohodil hlavou a vykráčal z miestnosti s pyšne zdvihnutým nosom. Keď za buchol za sebou dvere v miestnosti nastalo ticho. Všetci si o tom mužovi mysleli svoje. Po dlhom tichu konečne prehovorila Aurora.
"Dúfam, že máte toľko rozumu, že sa takto nebudete správať" povedala a ukázala smerom na dvere cez, ktoré pred chvíľou odišiel drzí muž a potom ešte dodala: "Tak a teraz by sme sa mohli všetci presunúť na nádvorie kde bude súťaž koho vyberieme a koho nie."

Aurora vyšla z miestnosti ako prvá a ostatní ju nasledovali. Gabriella sa zamiešala medzi rytierov a cítila sa v bezpečí. Boli to veľmi milý muži. Niektorí jej podali ruku iný sa zas poklonili. Mali na sebe rôzne brnenia a aj drôtene košele. Vyzerali hrôzostrašne ale Gabriella vedela, že sú to veľmi milý ľudia. Prešli cez vstupnú halu a potom vonku na nádvorie. Tam až Gabriella zistila, že títo ľudia čo boli dnuka to nebola ani polovička rytierov čo ju čakali vonku. Bolo ich tak veľa ako múch. Všimla si, že tam nie sú iba muži v stredom veku ale aj starší a dokonca aj najmladší. Prešla okolo skupinky chlapcov, mali asi tak okolo pätnásť rokov a všetci na ňu pozerali s otvorenými ústami. Gabriella sa až začervenala. Toto sa jej ešte nikdy nestalo, že by sa za ňou otáčalo toľko chlapcov. V škole nebola najobľúbenejšia a ani najkrajšia. V triede ju ignorovali a starší chlapci si z nej robili srandu. Niekedy skončila ako obeť pre starších chlapcov tak, že jej brali veci a pohadzovali ho po ulici, dávali na také miesta kde ich potom ani nenašla a jej mamka jej vravela, že to robia preto lebo sa im páči ale Gabrielle sa to nezdalo. Teraz bola v úplne inom svete a tu jej bolo oveľa lepšie ako doma. Nikto jej nič neprikazoval. Každý tu mal k nej nejakú úctu,(okrem kráľa zo strieborného zámku lebo on ju zavrel do pivnice). Niekto blízko pri Gabrielle zapískal a dievča sa prebralo zo zasnenia a pozrelo sa na chlapcov. Tí ešte stále na ňu pozerali s otvorenými ústami a tak im Gabriella zakývala. Ony si to všimli a skoro až omdleli. Dievča sa zasmialo a rozhliadlo sa okolo seba. Na jednej časti nádvoria bol upravený piesok a na ňom bolo vyznačené bojové pole. Stálo tam zopár mužov a trénovali šerm. Boli výborný, Gabriella si nestíhala všímať ich pohyby a ani údery meča o meč. Bolo to rýchle ale jemné ako keď natierate na chlieb maslo. Prešla okolo nich potichu aby och nevyrušovala pokračovala ďalej. Rytieri jej ustupovali z cesty a tak sa vytvoril malý chodníček, ktorý smeroval k vyvýšenému miestu kde stála Aurora. Gabrielle to pripadalo ako malé pódium. Bolo z drevených dosiek na cez ,ktoré bola prehodená veľká biela plachta. Na pódium viedli drevené schodíky, ktoré boli prisunuté k vyvýšenému miestu na pravej strane. Dievča zamierilo k schodíkom a vyšlo hore. Hore ju už čakala Aurora a jedno veľké a pohodlné kreslo. Kráľovná mala tiež svoje kreslo a bola taká unavené, že si do neho sadla a rukou si oprela hlavu a zatvorila oči. Gabriella k nej podišla a ona sa na ňu pozrela a usmiala sa. Naznačila jej aby si sadla a dievča sa usadilo do pohodlného kresla. Aurora sa postavila sa prešla po pódiu až k okraju a zakašľala. Rytieri prestali trénovať, zhovárať sa a zastali aby si vypočuli kráľovnú.
"Súťaž bude poobede. Máte na cvičenie ešte tri hodiny. Ja musím ešte niečo vybaviť, tak vám prajem veľa šťastia. Obed pre vás sa bude podávať pri hlavnej veži." povedala a ukázala smerom pred sebou na veľkú diamantovú vežu. Rytieri sa otočili tým smerom a pokývali hlavou, že pochopili. Pani dúhového zámku im naznačila, že môžu pokračovať v trénovaní a otočila sa na Gabriellu. Dievča sa usmievalo a žaslo nad tým akú má veľkú autoritu u tých všetkých ľudí. Aurora jej úsmev opätovala a prihovorila sa Gabrielle: " Ako si si všimla sú tu aj mladší rytieri a ja nie som taká zla, že pred nich postavím mojich vynikajúcich mužov a mňa tak napadlo, že ty by si mohla proti nim bojovať. Mám pre teba také krásne brnenie a tiež aj meč. Poď ukážem ti ich a naučím ťa ako sa s takýmito vecami zaobchádza." Dievča prikývlo a nasledovalo Auroru dole po drevených schodíkoch. Rytieri ustupovali z cesty aby mohli prejsť a Gabriella pomedzi tie všetky hlavy nevidela kde idú. Dievča poriadne nevidelo na nohy a tak stále zakopávala o dlaždice. Konečne sa predrali na záhradu. Bola plná tých najkrajších kvetov aké Gabriella ešte nevidela. Rástli tam aj malé živé ploty ktoré boli špeciálne upravené aby vytvárali malý labyrint. Kvety pučali v najrôznejších farbách a dievčaťu sa zdalo, že podľa týchto pestrofarebných kvetov bol pomenovaný zámok. Na konci záhrady stál neveľký altánok v ktorom zvyčajne hrali muzikanti. Teraz tam však neboli. Prešli ďalej a Gabriella si všimla malé jazierko. Na jeho hladine plávali biele lekná a vo vode plávali ryby. Zastavila sa a poprezerala si ho. Namočila si aj ruku a zistila, že voda má nejaké magické čaro lebo už jej nebolo tak horúcu a zabudla na všetky otázky, ktoré ju celý čas trápili. Aurora si uvedomila, že Gabriella nie je za ňou a v obave, že sa jej niečo stalo začala kričať. Keď Gabriella začula krik, ohromne sa preľakla a skoro až spadla do jazierka. Potom sa postavila a spýtavo sa pozrela na kráľovnú. Ona sa iba usmiala a pokračovala ďalej. Dievča ju chcelo dobehnúť a tak veľkou rýchlosťou utekalo cez labyrint. Nevadilo jej, že si dotrhá šaty a tak aj preskakovala cez malé živé ploty. Dobehal Auroru a zastala tesne za ňou. Ocitli sa pri malom domčeku za ktorým bol les. Domček vyzeral záhadne. Bol tiež z diamantu ale dvere boli zo slonoviny. Gabrielle nešlo do hlavy prečo sú všetky dvere zo slonoviny ale nechcela mať veľa rečí nadarmo a tak si to sama domyslela. Domček si prezrela a potom začala skúmať les. bol veľký a hustý. Keby nevedela, že je za ňou zámok myslela by si, že toto je opustený, diamantový domček na okraji lesa. Aurora otvorila dvere a podržala ich aby mohla vojsť aj Gabriella. Keď sa dievča ocitlo vo vnútri bolo ohromené a Sánka jej spadla dole. Aj keď tam bolo šero veľmi dobre videla všetky tie brnenia a meče. Boli tam aj zlaté poháre a medaile. Kráľovná k nej podišla a pošepkala jej do ucha: "Toto všetko patrilo potomkom Lu."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama