33.kapitola Papierik

26. února 2011 v 10:38 | Kate |  Ryšavá mačka
Kate sa v noci vôbec nevyspala. Celý čas musela myslieť na události tohto dňa a keď sa jej konečne podarilo zaspať, o pár minút neskôr ju zobudil strašný hluk. Niekto zreval. A okrem toho sa jej zdalo, že ju niečo príšerne tlačí na nohách. Zistila, že ten zvuk sa ozýval iba pár centimetrov od nej. Pozrela sa vedľa seba a zrevala. Prekvapene vyskočila z postele. Ležala na nej obrovská levica. Šokovane a prestrašene vyvalila oči. Levica ale nejavila záujem o vývoj tejto situácie. Oblizovala si labku a škrabala si ňou hlavu.
Kate okamžite vybehla z miestnosti.
" OCÍÍ, RALPH" kričala na plné hrdlo. " Pomoooc!"
Dvere sa rýchlo rozleteli a stál v nich pán Wilson. " Čo je? Čo sa deje?"
" V posteli mi leží levica" vysvetľovala.
O chvíľu sa v dverách objavil aj Ralph. Neprítomne hľadel na situáciu pred sebou. Vizeral, že sa mu zatvárajú oči.
" To je to prečo si nás tak skoro pobudila?" Pomaly zívol a vrátil sa späť do postele.
Pán Wilson vizeral tiež unavene. Musel sa však premáhať aby sa mu v tvári neobjavil škodoradostný úsmev. Pred chvíľou ju Ralph a on vyháňali preč zo svojej izby. Netušil, že príde ku Kate. " Choď si ľahnúť Kate" povedal nenútene." Môžeš ju škrabať za ušami keď chceš. Má to rada" S týmito slovamiu sa aj on vrátil späť do svojej izby. Zamkol však pri tom dvere. Nemohol riskovať, že tá obrovská chlpatá potvora sa vráti späť.
Kate sa na tie dvere pozerala ako teľa na namaľované vráta. Nevedela čo si má myslieť. Zamyslene sa poškrabala na hlave a ešte raz začala búchať na dvere. " Ociiiiii" kričala.
Žiadna odpoveď. Kate pregĺgla a pozrela sa smerom hore. Oco si z nej určite vystrelil. Neverí tomu čo mu práve povedala, preto si vymýšľa hlúposti. Lenže ono je to skutočne tak. V posteli jej leží obroovská levica. Ešte raz sa ubezpečila a vkročila na prvýschod. Keby nieč, bude utekať. Ale akú ma šancu proti takému veľkému zvieraťu? Keď však vyšla úplne hore, zistila, že sa nemusí ničoho báť. Zviera tam už nebolo.

Kate poobede višla na vzduch. Potrebovala sa predýchať. Všetko sa jej vymykalo z rúk. Snažila sa nemyslieť. Pozorovala ľudí, ktorí boli na ulici a prechádzali okolo nej. 23 Páry, ktoré sa držali za ruky a vedeli všetky tajomstvá, ľudia, ktorí venčili svojích psov, dievčatá ktoré sa hrali na pieskovisku... Všade boli ľudia. Ona nepoznala ani jedného z nich. Priala si aby zo zástupu ľudí odrazu višla Gabriella a ubezpečila ju, že všetko je v poriadku. V duchu si predstavovala rozhovor v ktorom sa rozprávali o všetkých svojích tajostvách. Za krátky čas sa ich množstvo rapídne zvýšilo.
Všetko sa jej odrazu zdalo čudné. Ulice sa jej zdali prázdne, bez významu, pretože teraz vedela, že za všetkým sa skrýva hlbší zmysel. Vstúpila do osamelého parku. V strede bola fontána, okolo čerstvo natreté lavičky. Vzadu sedela skupinka chlapcov a dievčat. Odvtedy čo sa jej tak škaredo vysmiali sa im zďaleka vyhýbala, no niečo ju prinútilo obrátiť k nemu pozornosť. Na jednej z lavičiek sedel chudý muž s neprirodzene striebornými vlasami. Muž si všimol jej záujem a zabŕdol do nej pohľadom. Vlasy už mal teraz šedivé ako každý iný starec, tvár mu však ostala naďalej mladá. Kate rozmýšľala a zdalo sa jej, že toho muža už niekde videla. Nevidela jeho tvár náhodou v tom obchode o polnoci? Bola to iba silueta, no istá podbnosť tu bola. A ona sa potrebovala nutne porozprávať. Po tom čo jej Ralph s jej ockom prezradili časť tajomstva, potrebovala si to objasniť a stráviť to. Pristúpila bližšie.
" Dobrý deň. Mohla by som sa na niečo spýtať?" opýtala sa Kate jeho smerom. Muž ani nezdvihol hlavu, ukázal na niečo pred sebou. "Tomu chlapcovi vypadol papierik." povedal a ukázal na neho a potom na chlapca. Bol to ten istý chlapec, ktorého videla zdvíhať loptu s cesty.
Kate si ho nevšímala. Pristúpila k mužovi ešte bližšie.
" Pane, chcela by sm sa niečo opýtať" zopakovala.
Muž na ňu znova ani nepozrel. " Ten papierik" zopakoval aj on a znova ukázal na neho aj na chlapca.
Tentoraz sa Kate pozrela. Zdvihla ho zo zeme. Prečítala si ho.
Akési čarbanice. Rozoznala čísla a vedela, že ide o rovnice. Pozrela sa na muža čo tým chcel povedať, keď sa však otočila, od prekvapenia jej išli oči vypadnúť z jamiek. Muž tam už nebol. Pozorne sa poobzerala po parku a potom ešte raz, no nebolo pochýb. Muž sa akokeby pod zem prepadol.
Čo jej tým chcel naznačiť? Poskladala papierik a vykročila za chlapcom. O niečom sa so svojími kamarátmi rozprával. Kate sa to zdalo síce trochu hlúpe, no keď jej to povedal muž, ktorý záhadne zmizol, zdalo sa jej to čudné. Preto za ním musela ísť. Pamätala si, akým čudným a ľútostivým pohľadom si ju predtým pozeral. Keď ku nemu Kate pristúpila najbližšie ako sa dalo, bol otočený chrbtom ku svojím kamošom. Tí na Kate čumeli neprívetivo a znovu tak zvláštne.
" Čau" pozdravili ju všetci. V tej chvíli sa chlapec otočil. Keď si teraz stáli tvárou v tvár, Kate s azdal ešte krajší ako predtým. Mal hnedé vlasy a nádherné svetlo hnedé oči.
" Ehm..čo chceš?" spýtal sa keď sa mu už zdalo čudné ako naňho Kate čumí.
Dievča sa začerveňalo a okamžite sa spamätalo.
" Myslím, že ti toto vypadlo" zahundrala potichu a rýchlo mu podala papierik. Zvraštil obočie a potom sa uškrnul. Z poza neho sa tlačili priatelia a aj oni sa tak zatvárili.
" Je to akási rovnica" poznamenala.
Jeden z chlapcov sa na ňu posmešne pozrel. "To teda je. Hotová milostná rovnica."
" Čože? " zaškerila sa Kate . Pozrela sa pritom ponad chlapcovo plece a zistilo čo ich tak rozrušilo . Na papieriku bolo červenými pismenkami napísané: I love you!
" Nie, nie, nie" povedala Kate rýchlo. " Toto tam nebolo." Hlas jej však pritom preskočil. Pozrela sa dozadu a zaspätkovala. Čo si o nej ten muž myslí?
Chlapec sa tiež trochu červeňal, no usmieval sa. Okrem toho sa jej zdalo, že jej je zle, zapotácala sa a takmer pristála v jeho náručí.
Chlapec sa však uhol. " Toto bolo trochu hlúpe" povedal a nechápavo pokrútil hlavou.
" To teda hej" krútili hlavou aj jeho kamaráti a šialenew sa rozosmiali.
" Kate+chris" kričali.
Kate takmer nevnímala o čom rozprávajú. Spoznala totiž ten pocit. Ten zvláštny pocit s ktorým sa sunula k zemi vo veľkom ohni. Okamžite sa rozbehla preč. Banda za ňou ešte stihla zakričať : " Nechceš aj nám skákať do náručia?" ale ona už si ich už nevšímala. Vnímala už iba zvláštny pocit v sebve, ktorý ju strhával dolu. Stihla si ešte ľahnúť do najbližšieho kúta a zosunula sa dolu. Plameň prenikol veľmi hlboko a bol jediným svetlom v tme.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama