29. kapitola spln

28. ledna 2011 v 18:27 | Kate |  Ryšavá mačka
Bolo už desať hodín večer. V širokej obývaciej izbe bolo zasvietené silné svetlo. Koberec mal orientálny štýl a nábytok z dreva bol tiež skôr tmavších farieb. Rodina Wilsonovcov nikdy nebola príliš bohatá a nebola ani príliš chudobná, no pani Wilsonová vždy hovorila, že zbytočné hlúposti v dome nepotrebujú mať.
V strede miestnosti bola orandžová pohovka, ktorá ladila s oranžovými závesmi. Pred ňou stál stôl, na ktorom boli položené chrumky. Kate ich občas zdvihla so stolu. Bola síce hladná, no ju zamestnávali iné myšlienky. S pohľadom upretým na telku, ktorú vôbec nevnímala, rozmýšľala nad tajuplnými veca mi, ktoré vnikli do jej života len nedávno. Takto by mohla sedieť doma pred vyše týždňom a bola by iba obyčajným dievčaťom s obyčajným životom.
Napriek tomu sa ho Kate nedokázala zbaviť. Napriek tomu, že presne vedela čo dnes urobí.
Najprv by to zrejme nebolo veľmi reálne, pretože pán Wilson bol doma, no keď pred polhodinou kdesi odišiel( znovu s tým čiernym mužom) Kate sa rozhodla, že dnes sa zájde pozrieť do toho obchodu na rohu. Videla tam rôzne zaujímavé veci a to brnenie s medveďom, ktoré tak dobre poznala, nemohlo byť náhodou. A aj keď už pri pomyslení o koľkej hodine sa obchod otvára sa jej zdvíhal žaludok, majiteľ toho obchodu by jej vedel pomôcť. Alebo majiteľka, opravila sa Kate v duchu. Môže to byť aj žena.
A tak sa o 11:50 zdvihla a chtiac-nechtiac vyrazila k dverám. Iba dúfala, že sa jej ocko sa nevráti skôr.


Na ulici bolo príšerná zima. Teplejšia bunda by sa Kate rozhodne zišla.
No bola tu ešte jedna vec. Chlad sa vyrovnal tme, ktorá bola všade naokolo. Kate nemala rada tmu, bála sa jej, nikdy si nemala istotu či nejaký chlap víjde spoza kontajneru so zbraňou v ruke.
Preto bolo dievča veľmi obozretné, pozeralo sa zo strany na stranu a pri každom pohybe, ako napr. zašuchotanie lístia, jej začalo srdce tĺcť rýchlejšie ako zvon.
Rozhodne to ale nebola najtmavšia noc, akú Kate videla. Dokonca sa dalo povedať, že bola jedna z najsvetlejších. Pri ceste mala totiž sprievodcu.
Strieborný mesiac, ktorého svetlo sa odrážalo po celej ulici, svietil na niektorých miestach silnejšie ako pouličné lampy.
Teda nebolo pochýb, že Kate našla obchod celkom ľahko. Trochu ju však zarmútilo, že sa v ňom vôbec nesvieti. Pozrela sa na hodinky. Napadlo ju, že prišla príliš skoro.
11:59, ukazovali hodinky. Ale o takej hodine by už predsa mohol byť tvorený, myslela si Kate.
Ale nebol. Kate sa pozrela cez sklo či nezazrie nejakú postavu, no obchod bol pustý a prázdny ako predtým. Nič sa v ňom nepohlo a predsa.. Keď udrela posledná sekunda a hodiny odbili dvanásť, obchod sa rozsvietil jasným žltkastým svetlom. Nachvíľu jej to oslepilo oči, no po pár sekundách si zvykla.
 Stlačila kľučku a vošla. Prvé, čo uvidela boli rôzne gobelíny, metly a náhrdelníky, ktoré si Kate predtým nevšimla. Druhá vec bola, že nevidela majiteľa obchodu. Otáčala hlavou najviac ako sa dalo, no žiadnu postavu nezbadala. Znervóznela. Žeby si z nej niekto iba vystrelil?
"Haló, je tu niekto?" spýtala sa.
Nikto sa neozýval. Kate chvíľu rozmýšľala čo má robiť, či sa nemá otočiť a vrátiť sa domov, no potom si to rozmyslela. Neprišla sem pre nič za nič.
A v tom sa stalo niečo neuveriteľné. Kate sa pozerala na bielu stenu a čím dlhšie na ňu upierala pohľad, tým viac sa jej zdalo, že sa v nej objavuje akási škára. Najprv si pomyslela, že sa jej to asi iba zdalo, no škára sa zväčšovala a prúdilo do nej čoraz viac svetla s druhej strany. O necelú minútu z nej bola diera veľká asi 1 m2.
Zľakla sa. Ako je to možné?
Pomaly kráčala k diere a priala si aby tam nebolo niečo ešte šialenejšie ako teraz videla. Skrčila sa a pozrela do diery. Videla ako sa v nej črtá podlhovastá chodba, celkom moderná až na to, že bola pohltená akýmsi oranžovým svetlom. Vzápätí sa ale otočila a pozrela sa späť. Čo ak sa v tomto obchode niekto ukrýva a iba čaká, kým sa jej pozornosť neobráti na dieru a kedy bude môcť zaútočiť?
Päť sekúnd upierala zrak na obchod a potom sa prestrčila cez dieru. Bolo zvláštne v nej stáť. Ešte zvláštnejšie bolo, že chodba sa po pár metroch končila ako iná miestnosť, no Kate nepochybovala, že sa v nej môže objaviť ešte milión takých dier. Rozhodla sa kráčať ďalej, no jej nohy sa celé triasli. Bola už v polovici chodby, keď svetlo odrazu zhaslo. Kate vykríkla a v panike sa obzerala okolo seba. Zistila, že jediné svetlo vychádza z diery z ktorej prišla. Mohla by sa zavrieť rovnako rýchlo ako sa otvorila?
Preglgla a pozrela sa dopredu. V tme zahliadla akúsi bielu siluetu. Zdalo sa jej, že vidí aj jej tvár- špicatú s žiarivo modrými očami. Chcela niečo povedať, no ani neotvorila ústa. Vedela, aký priškrtený tón by sa z nich ozval. A tiež vedela, že to už nezvládne. Kate bola odmalička veľmi odvážnym dieťaťom, no toto bolo už aj na ňu priveľa. Vzala nohy na plecia a čo najrýchlejšie utekala preč.

Keď sa Kate vrátila domov, pán Wilson ešte nebol doma. Našťastie. Zavesila si budnu na vešiak a popozerala sa po chodbe či nezazrie Ginger, no nevidela ju.
Zapotácala sa. Bola veľmi unavená.Ako väčšinou, aj teraz ľutovala, že jej izba je až na poschodí.
Keď už bola takmer hore, v dverách odrazu zaštrkotali kľúče. Kate až nadskočila, lapená strachom, že sa nechá nachytať. No zachovala si chladnú hlavu, okamžite vypla svetlo, vyliezla po schodoch a schovala sa za najbližšiu stenu. Do svojej izby by to už nestihla. Bolo to len tak tak. Nestihla sa ani poriadne schovať a dole sa už ozvali hlasy.
Hlasy. Žeby sa jej ocko rozprával sám so sebou? Nie, to by bolo príliš čudné. No s kým potom?  Žeby s Ginger? Kate ju ale predtým nevidela. Nachýlila hlavu aby trošku videla a zbadala toho muža. Znova v čiernom oblečení, silný a vysoký, ako tajný agent FBI. Kate bola z neho trošku nervózna. A prečo si ho jej ocko vezie do bytu o tomto čase? Koľko tajomstiev jej otec ešte ukrýva? Minule jej ledva ukázal ten list. Aj ona chcela patriť k nim, nie je iba decko, ako si všetci mysleli.
" Kate už spí?" ozval sa muž.
Dievča za stenou zalapala po dychu, čo ak sa pôjde presvedčiť? Skrčila sa ešte tesnejšie ku stene. Všimla si, že na zemi aj po stenách je veľa prachu. V tom prachu teraz sedela. Jej mama to väčšinou utierala, no teraz keď tu nebola, nemal to kto urobiť. Kate sa snažila nachvíľu nahradiť svoju mamu, no vôbec jej to nešlo. Ani ju nenapadlo poutierať prach po dome.
" Áno, už spí. Prikázal som jej to"
Odrazu za sebou Kate zahliadla pohyb. S trhnutím sa otočila a zistila, že je to iba Ginger.
Mňau, zamniaučala.
" Buď ticho, Ginger, prezradíš ma."
Ako ozvena sa zdola ozvalo: " Neviem, neviem. Stále sa mi zdá, že niekoho počujem. Si si istý, že tvoja dcéra už spí?"
Chvíľu bolo ticho. Potom sa ozval pán Wilson:
" Ak mi neveríš, choď sa presvedčiť."
Kate sa pritlačila tesnejšie k stene aj keď to už viac nešlo. Bola v kaši.
" Áno, presne to idem urobiť. " S týmito slovami dievča začula ako kráča po schodoch.
A tá potvora Ginger stále iba mňaučala a mňaučala, akokeby chcela ukázať na miesto kde sa Kate nachádza. A čo akokeby. Ona to chcela. No počkať, nabudúce jej ukáže kto je tu pánom. Pokiaľ bude nejaké nabudúce. S toho budú problémy a veľké.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 -Shelby1997- -Shelby1997- | 9. února 2011 v 12:33 | Reagovat

no ... je to dlhe ale peke

2 Kate Kate | 10. února 2011 v 16:46 | Reagovat

ako to vies? ved si si to ani necitala ty.. :D

3 Em Em | 13. srpna 2011 v 6:10 | Reagovat

[2]: uz hej a s istotou ti mozem povedat ze pekne to je XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama