26. kapitola Aurora

22. ledna 2011 v 18:55 | Gabriella |  Ryšavá mačka
Gabriella sa nevedela vynadívať nad toľkou krásou toho zámku. Svietil všetkými farbami a pripomínal dúhu. Rozmýšľala nad tým prečo ho nevidela s toho lesa. Vtom sa však ozval Pes ako keby jej čítal myšlienky.
"Pani moja. Tento zámok sa volá dúhový zámok a nemohli ste ho vidieť z toho lesa lebo ten les je schválne taký hustý aby ho nikto kto má zlé úmysly nenašiel. Aj keď takto nádherne svieti. Vždy ma to vie dostať do rozpakov." vysvetľoval pes a labkou si pretrel oči. Pán Samons sa začal smiať a Gabriella sa obzerala kvôli čo mu sa pán Samons smeje a aj ona sa potom začala smiať keď sa pozrela na psa. Pes mal slzy na krajíčku a na jeho papuľke boli vyčarované tie najrozkošnejšie psie oči. Smiali sa takto až kým neprišli k bráne zámku kde stáli dvaja strážcovia v bielom brnení. Gabriella si ich poriadne prezrela od hlavy až po päty a premýšľala z akého materiálu môže byť to brnenie. V jej mysli sa zjavili rôzne veci ktoré mali bielu farbu. Cukor, soľ či biely mramor ale ani jedno neprichádzalo do úvahy. Chcela sa ich to spýtať ale prvý prehovoril pán Samons.
"Prišli sme za Aurorou. Chceme sa ohlásiť. Ja som Cornelius Samons, toto je Gabriella a tamto je jej pes." povedal a vložil si ruky do vreciek na nohaviciach. Strážcovia kývli hlavami na pozdrav a jeden odišiel preč aby ich nahlásil ich pani a druhý začal otvárať bránu aby mohli vojsť. Gabrielle sa zdalo, že brána sa otvára slimačím tempom a tak ju chcela podliezť.
Bol tam otvor presne pre ňu ale pán Samons ju chytil sa tričko a povedal.
"Gabriella to sa nepatrí. Musíš počkať. Veď trpezlivosť ruže prináša." karhal ju pán Samons. Gabriella sa pozrela na strážnika, ktorý otváral bránu a všimla si, že sa nenamáha ju rýchlo otvoriť. Sleduje ich s čudným výrazom na tvári a veľmi podozrievavo si ich premeriava.
"Prečo sa to nepatrí? To mám čakať kým sa tá brána neotvorí úplne? Veď to bude trvať celú večnosť a ja nemám toľko času." šomrala si Gabriella tak aby ju pán Samons počul.
"Nepatrí sa to preto lebo kto podlieza bránu je nepriateľ Aurory a ty určite nie si. Keď sa brána otvorí do určitej výšky až vtedy môžeš vojsť a to bude asi tak meter osemdesiat a dačo lebo brány sa otvárajú do takej výšky. To je primeraná výška človeka. " povedal pán Samons. V tom sa objavil druhý strážnika niečo povedal tomu druhému. Chvíľu si niečo vraveli a potom začali rýchlejšie otvárať bránu. Gabriella pozrela na pána Samonsa a ten sa na ňu usmial a povedal: "Aurora im povedala aby čo najrýchlejšie otvorili bránu lebo nás chce mať čo najskôr pri sebe"
Brána sa otvorila a ony mohli vojsť do vnútra. Strážcovia ich viedli k dverám a jeden ich otvorila druhý sa vrátil späť aby zatvoril bránu. Vošli do vnútra a Gabriella sa nevedela vynadívať tej krásy. Všetko bolo z diamantov a kryštálov. Sochy, okná a dokonca aj obrazy. Strážca ich viedol dlhou chodbou a cez ďalšie dvere do veľkej sály kde na diamantovom kresle sedela nádherná pani. Mala žiarivé modré oči a dlhé havranie vlasy. Šaty mala zlaté a siahali až na zem. Keď vošli usmiala sa na nich a zamávala. Pán Samons podišiel bližšie a kľakol si na jedno koleno. Gabriella nevedela čo má robiť tak si tiež kľakla. Pozrela sa doprava kde stál pes ale ten sa nepoklonil ale iba stál a usmieval sa. Aurora sa postavila a povedala: "Cornelius, rada ťa zase vidím." Potom svoj zrak uprela na Gabriellu a prehovorila: "My sa ešte nepoznáme Gabriella ale to nevadí. Volaj ma Aurora a cíť sa tu ako doma." usmiala sa a podišla k psovi. Pohladila ho po hlave.
"Môj dobrý starý priateľ. Teším sa, že ťa zase vidím a blahoželám ti, že si našiel svoju pani." otočila sa k strážcom ktorí boli vo veľkej sále a vydala rozkaz.
"Ubytujte našich milých hostí v tých najlepších izbách a nech Gabriella má izbu oproti mne." Pozrela na dievča a usmiala sa. Gabriella pozrela na pána Samonsa ale ten už odchádzal za strážcom do svojej izby. Strážca otvoril dvere a pán Samons zmizol v nich. Aurora podišla ku Gabrielle a položila jej ruku na plece a povedala: "Mala by si si ísť oddýchnuť. Bola to pre teba určite dlhá cesta. Choď za tým milým pánom a on ti ukáže tvoju izbu." Gabriella protirečila.
"Aurora ja nie som unavená. Celú cestu som prespala na chrbte psa či vlka proste neviem." priznala sa.
"Aha, takže už vieš, že pes sa vie premeniť na všetky psovité šelmy?" opýtala sa.
"Máte pravdu. Som unavená a mala by som si oddýchnuť." Gabriella si pretrela oči a vybrala sa za strážnikom ktorého jej ukázala Aurora. Strážnik v bielom brnení ju viedol cez veľa chodieb a dverí, potom hore po schodoch a cez tú najdlhšiu chodbu akú kedy Gabriella videla. Dievča sa zamyslelo ako bude vyzerať jej izba. Čo ak tam bude diamantová posteľ? Nebude tvrda? Chcela sa to opýtať strážnika ale ten ju predbehol a začal bľabotať.
"Táto izba je iba pre veľmi významné osobnosti a bohatých ľudí. Podľa mňa nie si ani jedno a možno sa mýlim." Odomkol izbu veľkým kľúčom a podržal jej dvere aby mohla vojsť. Gabriella prekročila prah na dverách a vošla do vnútra. Izba bola veľká a priestranná. Na jednom konci bola biela posteľ a vedľa nej toaletný stolík s tej istej látky ako posteľ. Rozbehla sa a skočila na posteľ. Bola tvrdá ale jej pád stlmila mohutná perina. Pozrela sa na strážnika ktorý práve zatváral dvere a spýtala sa ho: "Prosím vás. Z čoho je vyrobená táto posteľ?" opýtala sa.
"Zo slonoviny." odpovedal a zatvoril dvere. Gabriella si poriadne prezrela celú posteľ a potom si ľahla a tvrdo zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama