25. kapitola kôň

14. ledna 2011 v 16:50 | Kate |  Ryšavá mačka
Kate sa prebudila. Otvorila svoje zalepené oči a hľadela na svoju izbu.
Chvíľu premýšľala čo to všetko malo znamenať, potom sa postavila a rozhodla sa, že si zájde dolu po vodu. Keď kráčala dole schodmi, premýšľala nad tým všetkým a odrazu bum...
Pošmykla sa a spadla. " Áu," povedala a hladila si členok, ktorý si udrela. Počkať, nie je to náhodou..
Nie je to náhodou to miesto, kam spadla Lu , keď narazila do stromu z koňom?
Nebola ale taká hlboká, no aj tak sa jej to zdalo zvláštne. Potom sa pozrela hore a hľadela príčnu jej veľkého pádu. Jasne cítila, že sa na niečom pošmykla.
Nemusela dlho hľadať.Sotva dve schody nad ňou ležala rozbitá soška porcelánového koňa.
Nie, pomyslela si Kate šokovane a vzala sošku do ruky.
Nie, opakovala si, to predsa nemôže byť normálne.
A potom jej  napadlo čosi strašné a nevýslovne hrozné: Čo ak je ona Lu?
Striasla sa pri tej myšlienke, no nevedela ju vyhodiť z hlavy.
Van, tak Gabriellu oslovovala hadia žena,tak prečo by ona nemohla byť Lu?
Zliezla dolu a chcelka sošku koňa vyhodiť do koša. Potom sa však zarazila a položila ho na poličku. Nie, ona ho zalepí, nebude ubližovať zvieratkám, ako to robila Lu! Aj keď toto je iba soška. No počkaj ona im ukáže, veď ona nie je Lu!

Celé popoludnie Kate trávila tým, že lepila porcelánového koňa. Niektoré kúsky sa síce stratili, ale aj tak vyzeral veľmi vierohodne. Keď to videl pán Wilson, veľmi sa začudoval a poznamenal , že aj keď toho koňa mal rád, rozbitý už nestojí za nič. Vraj ho kúpil na trhu za pár centov. Kate to nezaujímalo. Bol to kôň a to bolo hlavné.
Keď si večer išla ľahnúť, počula ako sa Ginger zakráda po jej izbe. Potom ale zvuky ustali a ona to nechala tak. Ani teraz ju neopustili starosti a snívalo sa jej o bitých koňoch, zvláštnom obchode i Ginger.

Keď sa ráno zobudila, bola strašne unavená. Ešte že je nedeľa, do školy by nešla ani za svet.
Posadila sa, zívla a pohladila si strapaté vlasy. Snažila sa uniknúť pred svetlom, ktoré jej bilo do tváre od zatvoreného okna.
Pamätala si ako ju teta Nicole v tomto čase volala na raňajky a tak rada by vrátila čas. Ona si raňajky musela robiť sama.
" Dobré ráno" zvolal pán Wilson, keď videl,že Kate prichádza. "ako si sa vyspala?"
" Tak ako nikdy" skonštatovala Kate a pýtala sa ďalej : " Čo je v chladničke? Urobím si omeletu."
" Nemáme vajíčka" povedal pán Wilson potichu. " ani chlieb."
" Ale veď som včera kupovala mlieko. Prečo si ma neposlal aj po chlieb?"
" Zabudol som. Vieš, toto väčšinou robí mamka."
" Tá tu teraz nie je" zaškerila sa Kate a prešla do obývačky za otcom. Zdalo sa jej, že chce niečoi povedať.
" Vieš Kate" začal pán Wilson keď si Kate sadla vedľa neho." Nemáme istotu, že mamka sa vráti."
Dievča sa na neho čudne pozrelo. " Ako to myslíš oci?"
Pán Wilson sa smutne usmial. " Ja nwm... mám..ja..ja mám.." habkal a potom sa odmlčal. Už sa nepozeral dcére do očí ako doteraz. Kate by ho rada utešila, veď na tom bola rovnako ale tón, ktorý jej vyšiel z úst znel tvrdo a nelútostne : " Čo MÁŠ?"
Pán Wilson sa na ňu pozrel a aj Kate sa zľakla sama seba. ČO sa to z ňou deje?
" Prepáč" povedala potichu a čakala na otcovu odpoveď.
" Ja mám" povedal otec, " mám tento list." povedal a vytiahol aksi papierik z vrecka. "došlo mi to iba nedávno, ale..ale predsa."
Viac už nepovedal. Podal Kate list nech si ho prečíta:

Milí......
Dopočula som sa veľa zaujímavých vecí. Jedna z nich je, že Gabriella ušla. Bohužiaľ, neviem ako dlho sa bude môcť skrývať, pretože kráľ za ňou vyslal 100 svojích najlepších stopárov a špiónov. Myslím, že Kate sa už z jedným z nich stretla. Sú to zvláštne bytosti, milujú hady a nosia ich všade zo zebou. Ale o tom až neskôr.
Gabriella utiekla a pokiaľ ju nenájdu, nemá zmysel aby som sa po Kate vrátila. Okrem toho, má pri sebe Ginger, nič sa jej nestane. Tento list som poslala po jednom zo svojich najlepších ľudí. Nemám už veľa času a tento list píšem iba preto aby ste sa o mna nebáli. Je mi ľúto, ale budem sa musieť zdržať dlhšie ako som plánovala. Vrátim sa až vtedy keď sa vecidajú do poriadku. O týždeň vám zase napíšem. Dávajte na seba pozor.
Mama.

Keď Kate dočítala posledný riadok, nepovedala ani slovo. Nevedela čo.
Mala dve pocity. Mala radosť, že Gabrielle sa podarilo utiecť ale na druhej strane, jej mama sa tam chystá ostať dlhšie.
Keď zbadala ockov smutný výraz, položila mu ruku na plece a hľadiec pánovi Wilsonovi do očí povedala: " Neboj oci, ona sa vráti" povedala a usmiala sa. Nebola to lož, bola si svojími slovami tak istá ako nikdy. V poslednom čase sa svojej mame naučila dôverovať a zistila, že ak sa nemá o niekoho báť, je to práve ona. Pán Wilson sa pokúsil o chabý úsmev. "Zbehneš po chlieb?"
Kate sa zasmiala. " Kedykoľvek budeš chcieť. A k tomu si zapíšem ešte šunku, syr, vajíčka, zelenina, ovocie, akúsi vodu a...množstvo cukríkov"
Ocko zvraštil obočie. " Si si istá, že ich potrebujeme? Teda niežeby som bol proti ale.."
" Ale čo? Samozrejme, že ich potrebujeme. Muži sa v takých veciach nevzynajú, na to majú ženy. Nechaj to na mňa."
S týmito slovami vyskočila z pohovky a utekala hore prezliecť sa. Nevedela prečo ale bola rada, že sa to tak zbehlo. Vedela, že musí pomáhať a ak nemôže Gabrielle a jej mame, musí pomôcť niekomu kto je nešťastný a dstojí pri nej. Už si chcela obliecť vetrovku keď vtom si niečo spomenula.
Zobrala do ruky pero a do lístočku dopísala:
Mačacie krmivo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama