23. kapitola vidina

12. ledna 2011 v 18:15 | Kate |  Ryšavá mačka
Kate kráčala po ulici.
Cestička, ktorou išla sa stáčala do rôznych uličiek a zákrut, stromy okolo nej sa kymácali od veľkého nátlaku vetra a Kate cítila, že prichádza jar.
20. marec. 4 dni od vedty čo sa vrátila z územia veľkých myšlienok, čiže to je osem dní keď sa tam vráti a bude znova hľadieť do kráľových očí, uvažovala.
Nemám ten kryštáľ, povie mu a kráľ ju pošle preč. Má osem dní na to aby niečo vymyslela. Pani Wilsonová jej dookola opakovala, že niečo vymyslí, čo to ale malo byť?
Bum. Niečo buchlo. Na cestu spadla lopta. Z druhej uličky sa vynorila skupinka asi piatich chlapcov a dvoch dievčat. Smiali sa a o niečom diskutovali. Jeden z nich vykročil po loptu a Kate si ho zvedavo prezrela. Zdalo sa jej na ňom niečo zvláštne známe, no nevedela čo. Žeby ho už predtým videla?
No, je to možné veď tu bývam, nahovárala si a kráčala ďalej. Keď prechádzala okolo tej skupinky, všetci si ju zvedavo prezerali. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby sa jeden z nich nezačal šialene smiať a po ňom celá skupinka. Jedine chlapec s loptou v ruke sa nesmial a keď sa na ňu pozrel, na tvári mu zbadala smutný a chápavý pohľad.
" Uvidíme kto sa bude smiať na posledy" pomyslela si a ani sa neotočila. Ešte chíľu nad svojou frázou uvažovala a potom k nej doplnila: " no ja to asi nebudem."
" Videl si.." počula ich hovoriť.
Kate si ich snažila nevšímať. Išla sem po mlieko. Iba po mlieko. Prečo ťa zaujíma názor druhých?

O chvíľu Kate zabudla na skupinku a o osem minút už bola v obchode. Pán Wilson ju poslal iba po mlieko, no ona si kúpila aj čokoládovú tyčinku. Dala si ju do vrecka a išla ďalej.
Už chcela prejsť na druhú stranu ulice, keď si všimla zvláštny obchod povedľa nej.
Bol to nádherný obchod a Kate si bola istá, že predtým tu nestál.
Ešte včera tu išla...
No, možno som si ho nevšimla, pomyslela si ale vzápätí si povedala, že to nemôže byť pravda.
Nikto si nemôže nevšímnuť taký ochod.
Bol celý zo zlata a na jeho stenách boli vyryté rôzne znaky. Keď podišla bližšie videla rôzne veci. Zvieratá, ľudí, stromy, listy a.. zdálo sa jej to alebo na chvíľu zahliadla dúhu? Nie, to sa jej iste zdalo, veď je pod mrakom.
Kate pozerala do výkladu a nestačila sa čudovať. Boli tam rôzne guľôčky, gobelíny, metly, sošky a šperky. Po chvíli rozoznala meč a brnenie. A odrazu si to všimla. Dievča cez sklo veľmi nevidelo ale rozoznala na brnení medveďa. Vždy ju zaujímali takéto veci a Gabriella by bola nadšená tiež, spomenula si. Odkiaľ to ten človek má?
Škoda, že bolo zavreté. Pozrela si lístok z otváracími hodinami a zostala v šoku. Stálo na ňom.
Od: 00:00-00:10
Kate klipla očami a prezrela si to ešte raz. Áno, stálo to tam čierne na bielom.
Pod tým bolo napísané:
NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ!
IBA PRE ODVÁŽNYCH!
Ešte chvíľu tam dievča stálo a prezeralo si výklad a potom sa rozhodlo, že odíde. Bolo to síce čudné, ale ona už predsa zažila oveľa zvláštnejšie veci.

Keď sa vrátila domov, pán Wilson mal návštevu. Bolo to už po tretí krát tohto týždňa čo nad ním stál veľký muž v čiernom oblečení a o niečom spolu diskutovali.
Kate však nikdy nevedela o čom, pretože vždy keď sa to chcela dozvedieť, pán Wilson ju odohnal rukou. Skúšala už aj špehovať, no ten veľký muž to po pár sekundách vytušil a vyhnal ju hore. Dievča netušilo ako to vedel, no v každom prípade, muž jej pripadal veľmi zvláštny a tajomný.
Vyšplhala sa hore do svojej izbe a vložila si hlavu do dlaní.
Osem dní, spomínala, čo bude za ten čas robiť.
A v tom to pocítila. Najprv to bolo iba jemné šumenie mora, potom jesenné padanie lístia a nakoniec to boli bolestivé plamene, ktoré ju šmarili na zem.
Kate sa zvíjala v prachu a vôbec netušila čo tá bolesť znamená. Teplo, ktoré cítila aj vtedy keď zvíťazila keď vyhrala nad lovcom, tu bolo znova, no toto bolo spaľujúce akokeby horela zaživa a o to bolestivejšie.
Do očí sa jej vohnali slzy, zakrútila sa jej hlava a posledný krát otvorila oči. Posledný krát kým ju to vymrštilo niekde ďaleko.

Tma. Čo sa to stalo? Vari oslepla? A čo ak ohluchla?
Nič necítila, nič nepočula, nič nevidela. Kde to je?
Po chvíli sa jej začalo trošku vyjasňovať.
Kate sa zdvihla nádej. Možno iba odpadla. Poslednú dobu bola príliš vystresovaná.
Keď však pocítila jemné šumenie lístia a pofukovanie vetríka, všetky predpoklady boli preč. Tentoraz videla dosť jasne ale nevedela to pochopiť ani vysvetliť.
Všade na okolo bol les, hustý les. Keď chcela otočiť hlavu, nemohla. Chcela pohnúť rukami no nevedela. Pohľad mala nasmerovaný do predu a túto pozíciu nevedela zmeniť. Nevedela ovládať svojím telom, no pritom sa hýbalo, šibalo očami tam kde ona nechcela. Cesta, ktorá išla bola opklopená rôznymi stromami a pred ňou boli kone. Aj ona jazdila na ko..
No moment, veď ona NEVIE jazdiť na koni!
Pocítila strach, chcela zoskočiť a kričať. Ako to že to nevedela?
A tie šaty ktoré mala na sebe, tie čudné čierne šaty a strašne nepohodlné nemohli byť jej.
Chvíľu jej trvalo kým to pochopila. Nie je vo vlastnom tele. Kde sa to vlastne ocitla? Ak toto nie je sen, čo to môže byť?
A tak počúvala a pozerala sa , pretože to bolo jediné čo vedela. Jej telom hýbal niekto iný.
" LU!" začula ze sebou hlasy, " STOJ!"
Bol to chlapčenský hlas.
Dievča v ktorom bola uveznená, zrýchlilo. Jej ústa sa otvorili a vyznel z nich hlas : " Ste pomalí. Nechytíte ma! Nechytíte ma!"
Potom sa ústa zavreli a Lu, ako Kate dievča nazvala, zrýchlilo ešte viac.
Nie, nie, prosím zastav! myslela si Kate, hazardujes aj s mojim zivotom!
Lu ju neposlúchala. Schytila koňa pevne a sledovala to s otvorenými očami a kate pocítila, že aj ona má strach. Jedna zákruta sa míňala za druhou, kôň svišťal vo vetre ako blesk a Luine dlhé vlasy jej bili do tváre tak prudko až zjojkla. Všetky cesty boli odrazu rozmazané, vinuli sa ako čiara rôznych farieb. Luine nohy boli bité vetrom a Kate si priala iba jedinú vec, aby zastavila!
No ona iba otočila svoju hlavu o stoosemdesiat stupňov a keď ju otočila späť, zbadala pred sebou veľký strom. Boolo už neskoro na vytočenie, no Lu sa pokúsila v šialenstve o zúfalý pokus. Stihla ešte skríknuť a potom doňho vrazila.

Kate pocítila príšernú bolesť. Stačilo sa iba pozrieť a zistila, že vidina sa ešte neskončila. Nie, ona iba začala a nebola zatiaľ práve najlepšia. Lu sa okamžite spamätala a pozerala na svoju nohu.
Koňa, ktorý bol rozčaptený v okolí si nevšímala. Trhavá bolesť , ktorá z nej vychádzala, bola o to horšia, keď si do nej Lu zaryla nechtom. Och, au prečo to robí?
Aha, už viem, zastavuje krvácanie! spomenula si a nechápala prečo je taká hlúpa. Krv sa z rany valila ako vodopád, no ona ešte žila. A čo kôň? čo kôň?
O chvíľu sa Luina pozornosť obrátila aj na neho.
Lu zobrala do ruky palicu, ktorá akokeby náhodou ležala vedľa nej. Začala ňou šľahať koňa tak prudko, až obrovské zviera zaerdžalo. Práve vtedy sa z cesty ozval dupot kopít, no Lu tam neobrátila svoj pohľad. Namiesto toho bezcitne šľahala zviera a Kate sa na to nedokázala pozerať. Chcela dievčaťu vykrútiť krk, no to nanešťastie nešlo. Chcela teda aspoň zavrieť oči, no ani to nanešťastie nebolo možné. Iba sa na to pozerala a čím viac sa pozerala na Luinu bezcitnosť, tým večší hnev sa do jej duše vkrádal.
Okolo počula Kate akési kroky a než sa stihla nazdať, niečo ju sotilo na zem a prudko jej odbilo palicu z ruky. Kate hľadela hore. Luin pohľad smeroval na nádherné dievča s hnedými vlasami, padajúcimi až na pás. Jej sivozelené oči sa vnárali do Katinej mysle.
" Prečo biješ to zviera!" kričala na ňu a šľapala jej po ruke. Kate by ten nápad schvaľovala, keby to nemosela prežívať aj ona!
"Nemiešaj sa do toho Van" povedala Lu s pohŕdaním, otriasla si Vaninu nohu ľahko ako pierko a posadila sa. " To zviera narazilo do stromu.. Je nemožné. Hneď si dám Kúpiť nového koňa!"
" To práveže neurobíš", hnevala sa Van " ty už nebudeš mať vôbec žiadneho koňa. To ty si išla tak rýchlo, ty si unavila koňa. To ty si nemožná Lu!
" Ale netáraj Van" odbila ju Lu. " kto chcel hrať preteky?"
" Ty!" zo zadu sa ozval akýsi hlas, ten ktorý už Kate predtým počula.
Lu otočila hlavu a jej pohľad sa stretol s pohľadom nádherného chlapca s hnedými hlasami. Kate cítila ako sa Lu červená. Lenže Kate vedela, že to nebola iba obyčajná červeň. Znovu pocítila oheň a znovu iba tmu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama