19. kapitola túžba

7. ledna 2011 v 18:50 | Kate |  Ryšavá mačka
To už stačí. Už toho má dosť.
Prudko sa otočila a zastala. Kroky, ktoré počula sa zastavili s jej krokmi, no Kate vedela že tu niekto je.
" Čo odo mňa chceš?
Kdesi v diaľke zahrmelo. Kate sa pozrela na oblohu. Čochvíľa dorazí búrka i tu. Nechcela si to priznať, no bála sa jej. Je možné báť sa niečoho čo sa nasťahovalo do jej vnútra?
" Čo odo mňa chceš," zopakovala Kate, pretože tvor sa ešte stále neozval.
Nič. Ticho.
"Jasné. Robí sa, že nepočuje." pomyslela si, " no mna neoblafne."
Čakala ešte dve minúty a už už sa chcela dať do kroku, keď v tom sa dolinou ozval príšerný chichot.
Ten chcichot bol taký hrozný, až sa zaril do Katinho  chrbta, no keď prehovoril, zasiahol až srdce.
" Som dieťaťom, ktoré sa túži hrať, som zvieraťom, ktoré túži loviť a som rastlinou, ktorá sa túži vyšplhať až do nebies."
" Fazuľa?" pomyslela si Kate a hneď si zaželala aby jednu mala. Keby sa mohla vyšplhať hore a..
Túžba ňou prenikla ako kopija do srdca a pocítila chlad.
" Áno túžba, túžba, túžba" šepkalo to stvorenie. Jeho hlas bol spleť viacerých hlasov a teraz ho počula Kate tak blízko až sa ho mohl dotknúť. No neurobila to, namiesto toho preklínala vlastný jazyk, že sa ozval. Vždy ho vedela drzať za zubami, prečo to neurobila? Pretože bola príliš zvedavá, odpovedala si ako vzdy a zvedavosť je niekedy zlá a nebezpečná vlastnosť. Aj Gabriella to hovorila keď išli spolu ku rieke...
Tentoraz cítila už aj jej ruky, dotíkali sa každého kúsku jej tela . Nikdy predtým nemala tak príšerný strach ako teraz, chcela utiecť, no nemohla chlad ju obímal a nechcel pustiť. Jej nohy ktoré ju predtým tak dobre počúvali, ju v tejto chvíli neposlúchali. Nechali ju aby sa sama pasovala s ňou.
" Pusť ma," šepkal strach v nej." Nemôžeš..."
Nedkončila. Chlad ktorý predtým cítila, už necítila, vlastne necítila vôbec nič pretože rozum jej zlihal.
" Som pánom tohto lesa," šepkal tvorov hlas, " Mám to dovolené. Som hviezdou, ktorá sa túži smiať, som včielkou, ktorá túži po mede a som aj tebou, tebou, tebou."
Jej hlas sa ozýval v Katinom tele ako ozvena.
No ona ho nevnímala. Nevnímala už vôbec nič. Nechala sa podvoliť chladu spadla na zem.
A v tej chvíli sa chladná zem stala teplou.

" Dosť!" výkrik preťal les tak prudko až Kate otriaslo. Chcela otvoriť oči no nemohla. Čo jej v tom bránilo?
" Kate, Kate, Kate" ten hlas poznala. No čo to znamená Kate? Už to niekedy počula.
Pocítila chlad, ešte chladnejší ako vždy, no pripadalo jej to normálne.
A otázka ostala. "Kate" Kde to už počula?
V srdci sa jej rozhorel plamienok.
" Kate, Kate, Kate" opakovala si stále dookola aby to slovo nezabudla. Mala strach, že na slovo zabudne, pretože tu sa zabúda tak rýchlo. Bolo už dosť namáhavé stále ho opakovať a prísť na význam slova bolo ešte ťahšie.
" Som hmla, ktorá túži zahaliť svet." Áno, musela priznať, že počúvala. Jej pán nariadil počúvať, nikto sa mu nesmie protiviť. So zármutkom zistila, že slovo zabudla. Aké to bolo? hnevala sa sama na seba, no prv ako by si to stihla prešpekulovať, zabudla aj na to. Plamienok zhasol.
" Kate" začula ho znovu. Odkiaľ prichádzalo? Svet odkiaľ prúdil jej bol neznámy, poznala iba samotu a chlad. No slovo Kate poznala tiež. Poznala ho dokonca veľmi dobre.
Jej pán znovu začal čosi šepkať, no ona ho nepočúvala.
Kate, Kate, Kate. Tentoraz slovo nepustila.
" Počuješ ma? Žiješ? Odíď lovec, odíď preč, ulov si novú korisť."
Lovec? Nie je to náhodou meno jej pána? A Kate je predsa..
Pocítila teplo. Spomenula si: " Moje meno, moje meno"
Keď si Kate uvedomila čím je a pocítila hnev. Oheň v nej sa šíril a zapálil jej srdce ako čerstvo vystlanú pec. Oheń horel ďalej, šíril sa a prskal, zapálil aj ľadové objatie tvora a Kate cítila ako odchádza. Pocítila väčšie teplo a cítila aj ako ňou niekto príšerne trasie a kričí na ňu. Keď spoznala hlas, usmiala sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama