10. kapitola Len trosky

4. prosince 2010 v 11:30 | Kate |  Ryšavá mačka
Kate a Gabriella sa štverali do kopca. Obom trvalo veľmi dlho kým tu cestu našli a aj keď ju už celkom dobre poznali, predtým bol deň nie noc a teraz im obom nič nehovorila. Dokonca aj teraz blúdili, stratené v čoraz hustnúcejšej tme.
" Mali sme tetu Nicole popýtať aspoň o baterku." sťažovala sa Kate.
" To je tvoja chyba." dohovárala jej Gabriella.
" Nezvaľuj to na mňa. Nemohla som myslieť na všetko. Ja som aspoň pripravila jedlo ale ty.."
Kate nestihla vetu dopovedať, pretože jej kamarátka prudko zastala. Najprv si Kate myslela, že sa na ňu nahnevala, no keď sa Gabriella panicky obzerala okolo seba, zistila, že to nebol ten dôvod.
" Čo je?" sykla Kate.
Gabriella zavrčala. " Nejdeme správne."
Kate sa začudovala. " Ako to môžeš vedieť? Veď ja nič nevidím."
" Jednoducho" začala." Nejdeme- správne. Mali sme zabočiť už pred dvomi minútami."
Okamžite sa zvrtla a vydala sa opačnou cestou, smerom dole. Kate ju neisto nasledovala.
No ak mala povedať pravdu, ona sa celou cestou navigovala Gabriellinym inštinktom. Keby bolo po jej, dávno by skončili pri jazere. A tak dievčatá kráčali a kráčali, až kým sa im zazdalo, že sa začína trošku rozvidnievať. Kate bola rada, že konečne niečo vidí, ale stále nemala potuchy kadiaľ vlastne idú.
" Už iba jedna odbočka," povedala Gabriella a pridala do kroku.
Kate sa potešila. Bola veľmi unavená a zoslabnutá, celou cestou myslela iba na Samonsove dobré koláčiky. Ako hladná mačka si oblizla pery.
Keď však spomínanú odbočku prekročila, zostala stáť na mieste ako prikovaná.
Pozrela sa na Gabriellu. Tá na tom bola rovnako.
Gabriella sa zašklabila a spadla na kameň. Nemohla uveriť, že to všetko bolo na nič.
Ani Kate nič nehovorila, obidve iba stáli a zmätene sa prizerali.
Tam kde predtým stála nádherná drevená búdka na stračej nôžke, kolísala sa rozderavená chatrč rozlámaná na tisícky a možno aj viac úlomkov,jedine nôžka stále rovnako ako aj bola.
" Najzvláštnejšie na tom je,"čudovala sa Kate, ktorá medzi tým začala prehľadávať chatu,"že tu nie je žiadna z tých vecí. Drevená soška tej mačky, taniere, nič. Všetko zmizlo. Predstav si, boli sme tu len predvčerom a..." Oko jej zabúdilo na miesto kde predtým bola vretenica. To miesto bolo prázdne, bez jedinej čmuhy a rástla na ňom tráva.  Predtým ležala na hline. Gabriella si to uvedomila tiež.
" Ale..To nie je možné. Bola som presvedčená, že je to správne." vysvetľovala Gabriella.
" Veď aj sme" utešovalala ju Kate." Zapamätala som si tento strom. Bolo na ňom vyryté meno. Ten strom je tu stále. A tu trávu tu mohol zasadiť ktokoľvek.Otázkou je.."odmlčala sa. "Prečo by si niekto dával tú námahu."
Gabriella si vzdychla. " Chudák pán Samon"
Kate prikývla. Plno s ňou súhlasila. Bol to jeden z mála ich priateľov, ktorým dôverovala v tomto meste.
" Možno sa s ním nič nestalo. Možno utiekol." nádejala sa, no Gabriellu tým nepresvedčil. A ani seba.
"Myslis si ze ho niekto uniesol?" spýtala sa Kate po krátkej odmlke.
Gabriella hľadela do prázdna a rukou si šúchala čelo. " Ja..myslím si, že... Neviem čo si mám vlastne myslieť."
 A práve vtedy keď obe zmĺkli a vpíjali sa do nepríjemného ticha , ozval sa lesom príšerný zvuk, ostrejší ako škrekot najhlučnejšieho vtaka.
Kate sa zdalo, že jej v uchu čosi puklo a aj keď už nič nepočula, hlavou sa jej neustále niesol ten zvláštny zvuk sprevádzaný ostrým pískaním. Pozrela sa na Gabriellu a zistila, že je na tom rovnako. Aj ona si pritískala ruky na uši, akokeby sa bála, že sa to ešte raz zopakuje.
" Čo to bolo?" spýtala sa Kate a jej hlas sa jej zdal taký slabý ako nikdy predtým. Príšerne sa nastrašila.
Ohluchla som? hovorila si stále dookola a dookola.
A odrazu dievčatá začuli ten zvuk zase. Bol to ten istý škrekot, ale oveľa oveľa slabší. Gabriella si napriek tomu znova zapchala uši, no musela dať ruky dole, aby varovala svoju kamarátku. Tak ako aj predtým ukazovala na hada . Kričat nemohla, hlas akoby jej uviazol v hrdle.
Kate na tom bola oveľa horšie. Zdalo sa jej, že zaspáva. Ten zvuk ju akosi upokojoval. Už už chcela zavrieť oči a klesnúť na kolená, keď si všimla Gabriellinu ruku.
Ukazovala kamsi, kamsi..
Kate sa zdalo, že vidí čoraz horšie. Všetky zmysli jej opantávala akási zvláštna, neviditeľná sila, akýsi zvláštny opar a plno si ho aj uvedomovala.
"Nie", povedala si Kate." Môže oklamať moje zmysli ale mňa nikdy."
Prižmúrila oči. Konečne uvidela. Zazdalo sa jej že niečo vychádza spoza kríkov.
Čo to má byť? Odrazu sa jej rozšírili oči a rukou mykla od prekvapenia tak prudko až skoro buchla Gabriellu vedľa.
V kríkoch stála žena. No nie obyčajná žena.
Na krku sa jej hojdal had.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama