2. kapitola Fountown

17. listopadu 2010 v 16:10 | Kate |  Ryšavá mačka
"Už tam budeme?!" spýtala sa namrzene inak veselá Gabriella.
Pani Wilsonová sa usmiala." Už tu sme."
No nebol to ten úsmev na ktorý Kate čakala. Bol to úsmev plný pohŕdania a pýchy,akoby im chcela povedať aké sú hlúpe a naivné.
"Myslela som, že je to mesto. Ale toto je dedina." pokračovala Gabriella.
"Mestečko," opravila ju pani Wilsonová. "A je omnoho veľkolepejšie ako si myslíš."
Gabriella sa s obavami pozerala von s okna, no ostala ticho. Nechcela sa škriepiť a hlavne nie s pani Wilsonovou.
Odrazu sa jej rozšírili oči.
"POZOR!" vykríkla. Nebolo treba. Všimli si to všetci. Do cesty sa im vkradlo malé čierne stvorenie.
Pani Wilsonovou myklo, prudko zabrzdila. Na jej tvári sa miešal hnev s prekvapením, po chvíli sa však upokojila.
"Hlúpy pes. No, čo... Aj tak som už chcela parkovať."
Kate obrátila svoju pozornosť na psa. Nebol čierny ako sa na prvý pohľad zdalo. Hnedé fliačiky mal viditeľne posiate po celom jeho tele a nepríčetne vrtel chvostom. Ešte stále stál uprostred cesty a aj napriek tomu všetkému sa ju zrejme nechystal opustiť.
"Jedného dňa bude mať neuveriteľnú smolu, keď bude jazdiť za autami!" vyhlásila pani Wilsonová, ako keby jej čítala myšlienky.
Vypla motor. "Vystupujeme"
Gabriella vyšla z auta ako prvá, za ňou Kate a pani Wilsonová ako posledná.
Mestečko v ktorom sa nachádzali nebolo ničím zvláštne.
Veľká betónová plocha sa vyjímala pozdĺž širokého parku a okolo nej bolo množstvo nezaujímavých šedých budov.  Kate videla ako sa cesta vedúca z plochy rozširuje do svetlých uličiek. Na druhej strane plochy boli už iba domy a vedľa nej jedna osobitná cestička hore do lesa. Kate si všimla mapu. Chvíľu ju študovala a došla k záveru, že cesta k jazeru je hneď vedľa.

FOUNTOWN cast
"A kam pôjdeš ty, mami?" spýtala sa so záujmom aj keď tušila, že odpovede sa nedočká.
Na jej veľké prekvapenie pani Wilsonová odpovedala: "K obytnému stredisku"
Kate ostala ticho. Pani Wilsonová ju chvíľu sledovala, potom pokrčila plecami a dodala:
"Ale keby ste sa ma pokúšali nájsť, nenájdete ma. Neviem isto či nepôjdem niekde mimo Fountownu. Je to veľké územie."
"Ako dlho tu ostaneme?" zapojila sa do rozhovoru Gabriella.
Pani Wilsonová mykla plecami. "Toľko, koľko budem potrebovať. Ale poďme už. Nemám veľa času a vy tiež nie. V tomto meste musíte splniť jednu úlohu, dôležitú úlohu. Preto som vás zobrala. Okrem toho, toto miesto nie je nebezpečné, no dávajte si pozor. Do vody veľmi nechoďte. Kate by to pravdepodobne zvládla i sama, ale spoločnosť jej dobre padne. A teraz šup-šup. Jazero nájdete aj sami. "
Pani Wilsonová kráčala preč a dievčatá ju so záujmom sledovali.
"Je toho na mňa trochu priveľa." priznala sa Kate.
Gabriella  sa zamračila." Mňa by zase zaujímalo o akú tajnú misiu vôbec ide."
"To je fakt. Nepovedala nám to. Kate, ideme sa hrať na detektívov!"
 Kate sa na chvíľu zamyslela. "Nie tak celkom. Máme ísť ku jazeru."
"Tam bude naša prvá stopa."
Dievčatá si vybrali najkratšiu cestu. Nebola to ani tak cesta, bola skôr vyšľapaná ľudskými nohami, no obchádzať trasu celú nedávalo zmysel.
Keď tam dievčatá prišli, nevedeli celkom čo si majú myslieť. Pri jazere nikto nebol. Žiadny človek, žiadny posol ktorý by im odovzdal tajnú správu ako dúfali. Jemné kamienky obmývali čistú, až neuveriteľne priezračnú vodu. Na pláži stálo päť lavičiek, vedľa sa týčilo množstvo maličkých obchodíkov. Gabriella chodila sem a tam, skúmala pláž. Pláž nebola veľká. Hneď za jazerom stál široký les. Vyššie sa týčilo množstvo malých domčekov, všetky mlčali. Všade bolo ticho prázdno, no toto miesto bolo smutné, veľmi smutné.
Keď sa Gabriella vrátila, iba potvrdila dievčaťu jej zmetené myšlienky.
"Nič!" oznámila jej.
Kate prikývla a mlčala. Začal ju obliehať neznámy pocit.
"Oklamala nás", pokračovala, " iba nás chcela zabaviť aby sme za ňou nechodili. Nič proti tvojej mame ale.."
Odrazu zmĺkla. Pozorovala Katin pohľad. Smeroval do diaľky.
"Niekto ide" povedali obidve takmer naraz.
"Ách takže to bude asi ten posol" začervenala sa Gabriella nad planými rečami, ktoré pred chvíľou vypustila z úst.
Kate si ju nevšímala. Sledovala tú postavu zvláštnym pohľadom.
Bol to muž a mal na sebe dlhý modrý plášť.
Katinou osobou zatriasol strach a Gabriella ktorá ešte stále čosi šomrala, o chvíľu zmĺkla.
"To.. to.. to je mních?" vykoktala sa.
Kate razom prešiel strach a na chvíľu sa zasmiala. Gabriella na ňu zlostne pozrela, mala panický strach z bezhlavých mníchov už od prvej triedy.
Potom sa však zarazila a upokojila kamarátku. " Ale toto nie je mních. A nie je ani bez hlavy. Bude to zrejme ten posol. "
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama