Listopad 2010

Leonie

26. listopadu 2010 v 19:10
Leonie

5. kapitola Návrat

25. listopadu 2010 v 21:03 | Kate |  Ryšavá mačka

Napriek záplavom udalostí sa dievčatá do Fountownu vrátili aj bez Samonsovej pomoci, ktorý dievčatám veľkoryso ponúkal doprovod. Keď sa dievčatá vrátili späť, bola už takmer tma a pani Wilsonová čakala dole pri jazere.
"Vyzerá dosť naštvane," konštatovala Gabriella a tým to Kate absolútne neuľahčila. Ešte teraz si spomenula na mamine naliehavé slová, aby nechodili ďaleko. Bude sa veľmi hnevať, že ju neuposlúchli?
Kate nevedome sklopila hlavu keď prišla bližšie.
"Kde ste boli? Čakám tu na vás už dvadsať minút," spýtala sa pani Wilsonová.
To ale nie je možné. Samons im predsa hovoril, že porada trvá dlhšie. Žeby ich oklamal?
Buď to alebo to ani sám nevedel.
Keď dievčatá mlčali, pani Wilsonová pokračovala: "Neboli ste pri jazere.. Kde ste teda boli?!"
" Ale, kade tade.." hovorila Kate pričom sa vyhýbala maminmu pohľadu. Pozrela sa na Gabriellu, no u nej oporu nenašla. Hľadela do diaľky, ako keby sa jej rozhovor netýkal.
, Pomôž mi . Čo tam stojíš ako vrece zemiakov, hovorila si Kate v duchu a v tej chvíli sa Gabriella skutočne otočila.
" Veď viete aké je to mesto veľké" povedala a znovu sa obrátila.
Pani Wilsonová na ňu chvíľu upierala svoj chladný pohľad, potom ho upriamila na Kate a povedala:
"Teda, nech sa to neopakuje. Na teraz to ale nechajme tak a venujme sa dôležitejším veciam. " Po chvíli stíšila hlas a vyriekla: "Bohužiaľ je príliš tma na to aby sme sa vracali domov."
"To tu budeme musieť ostať cez noc ?" spýtala sa Kate prekvapene" Ale mami, čo Gabriella? Ona sa bude musieť vrátiť domov."
Pani Wilsonová mávla rukou aby sa neznepokojovala." Už som jej volala...Jej mama jej dovolila ostať na noc."
"Kam pôjdeme?" spýtala sa Gabriella slabým hlasom..
Kate sa na ňu zvedavo pozrela. Čo sa deje? Prečo je taká smutná?
Pani Wilsonová im naznačili aby išli za ňou a zatiaľ čo pani Wilsonová kráčala, Gabriella ju stiahla dozadu.
"Čo je? Čo sa deje?" zaujímala sa Kate.
Gabriella chvíľu stála a pomaly sa rozhovorila: "Ty to necítiš? Ako je to možné?"
Kate nechápala:" Čo mám cítiť?"
" Ten zvláštny pocit. Ako by mi niečo kradlo dušu."
Kate pokrútila hlavou a rozutekala sa za čoraz miznúcejšou postavou pani Wilsonovej. Gabriella ticho kráčala za ňou a keby nebola taká tma, Kate by videla ako farba na jej tvári čoraz viac bledne.

4. kapitola Domček na stračej nôžke

21. listopadu 2010 v 11:24 | Kate |  Ryšavá mačka
Dievčatá už svoje rozhodnutie dávno oľutovali a napriek tomu, že Samons ich každú chvíľu ubezpečoval, že už to nie je ďaleko, zdalo sa im, že práve prežívajú najväčšiu túru svojho života.
Nasledujúcu pol hodinu nasledovali dievčatá Samonsa hore po strmom kopci.
Samons kládol dôraz na to, že si cestu musia zapamätať, pretože späť sa budú vracať sami.
Istú čas trasy museli prechádzať cez les plný tŕňov, takže keď z neho Kate a Gabriella vyšli, boli celé doškriabané a vlasy im trčali na všetky strany. Napriek tomu Samons nemal ani škrabanec, konárom sa vyhýbal a oni sa vyhýbali jemu.
Raz Kate zahliadla zajaca a dvoch vtákov, ktorých perie žiarilo divoko na červeno..
Neskôr, keď trojica úspešne zdolala vrchol, chodili už iba po lúkach.
Tie lúky boli porastené takou veľkou trávou, že im siahala po plecia no Samons im našťastie ukázal vyšľapanú cestu.
Keď boli dievčatá najunavenejšie, Samons zdvihol ruku a ukázal doprava." Tam je to." povedal s neskrývaným nadšením." Ľudskú spoločnosť som tu už nemal dvadsať rokov!"
Dievčatá sa rýchlo obzreli a s obrovským prekvapením hľadeli na maličký domček. Po chvíli sa Gabriella zasmiala. Stál na stračej nôžke.
Samons sa škrabal po hlave. "No, povedal som, že je skromný."
Kate pokrútila hlavou." Tá nôžka.."
"Ách, áno tá nôžka. Stála tu ešte predtým ako som tu prišiel. Môžem však tvrdiť" zasmial sa" , že ježibaba tu nikdy nebývala."
Gabriella stála ako skamenená, Kate ňou zatriasla.
"Čo je to s tebou? Odkedy si taká poverčivá? Samons predsa povedal.."
No kým to Kate stihla dohovoriť, Gabriella zdvihla ruku a ukázala na niečo pred sebou.
Kate zhíkla. Na zemi ležal mŕtvy had, telo mal preseknuté napoly. Samons obrátil hlavu a aj on upriami pozornosť na hada. Okamžite sa zvrtol a jedným krokom bol pri ňom..
"To nie je možné," habkal. Chvíľu si niečo pre seba šomral až sa k dievčatám nakoniec obrátil, v očiach sa mu objavil strach a s konečnou platnosťou vyhlásil :" Bol tu človek! Tento had bol zabitý ľudskou rukou!"
Obom dievčatám prebehol mráz po chrbte hoci tým iba potvrdil to čo už obe dávno vedeli.
Samons vstal a pohladil si ruku, ktorou sa ešte pred chvíľou dotýkal hada: "Podľa jeho teploty súdim, že tu bol ešte nedávno. Môj odhad, nemôžem tvrdiť ,že presný, je desať minút."
Kate sa zdalo, že nasledujúce sekundy trvali strašne dlho. Každý sa obzeral okolo seba. No nikto tam nebol. Buď sa skryl alebo odišiel. Kate naskočili zimomriavky keď si pomyslela, že dole sa budú musieť vracať bez Samonsa. A pomaly sa stmievalo.
Samons sa pokúšal tváriť pokojne, no nedarilo sa mu." Koniec pokojného spánku." skonštatoval." Poďte dnu. Napriek nečakaným udalostiach mám stále veľké zásoby koláčov. Až päť druhov."
Dievčatá sa lačne pozreli na seba a na moment zabudli na mŕtveho hada.
Keď dievčatá vkročili dnu, mačka skrčená za lístím sa zdvihla a veselo zapriadla.
Konečne nastal jej čas.

3. kapitola Pán Samons

20. listopadu 2010 v 16:06 | Kate |  Ryšavá mačka

Muž sa približoval a Gabriella sa stále triasla od strachu. 
Keď už bol od nich iba zopár metrov, Kate ho oslovila :" Dobrý deň."
"Ahojte. Už dlho som tu nikoho nevidel" ozval sa aj on. Mal čudný chrapľavý hlas a keď ho Kate videla takto z blízka, zdal sa jej oveľa starší. Kate mu rátala tak päťdesiat rokov.
Pomaly sa pozrela na Gabriellu ktorá mala tvári zvláštny výraz." K.. kkto ste??" spýtala sa.
Muž sa na ňu so záujmom pozrel a usmial sa." Volám sa Corneliu Samons, ale pre vás slečny som iba Corny". Zasmial sa až dievčatám prebehol mráz po chrbte a potom dodal: " Nie, nie. Iba žartujem. Tak ma zvykne volať moja matka."
Kate sa usmiala no Gabriella o krok ustúpila.
" Prepáčte. Ale nie ste náhodou vy mních??" spýtala sa Kate pobavene. "Moja kamarátka sa ich trochu bojí."
Gabriella na ňu vrhla zhrozený pohľad, ktorý jej hovoril : " Ako môžeš povedať niečo také?? Veď za to ťa už určite zje!"
Samons sa začal obzerať po svojom kabáte a neúnosne sa mračil." Ja???? Vyzerám snáď ako mních?!"
" Áno...Trošku sa podobáte. Ale to je jedno. Čo tu robíte?"
" Bol som vo svojej záhrade, popíjal som si čajík keď v tom som zaspal. Prisnil sa mi zvláštny sen.
Boli v ňom dve deti. Nevidel som im celkom dobre do tváre, ale potrebovali pomoc. Jednoducho som to vedel. Boli dole na pláži. Keď som sa zobudil, pripadalo mi to veľmi zvláštne. Som veľmi poverčivý. Deti v mojom sne vyzerali iba ako anjeli ale vy...vy.....Prepánajána, vážne vyzerám ako mních?"
Kate tu narážku ignorovala." Prečo na ulici nikto nie je? Teda, okrem vás sme tu ešte nikoho nevideli!"
Samons sa zamračil." To preto, že sa všetci účastnia na tajnej dohode.."
"Ak je to tak, prečo ste na nej neboli aj vy??"
Pána Samonsa akoby udreli kladivom.
"Čo?" spýtala sa Gabriella ktorá medzi tým nabrala odvahu.
" Vylúčili ma" povedal Samons potichu." Vylúčili. Nesmiem opustiť územie veľkých myšlienok ale nesmiem žiť ani v Fountowne. To je dôvod prečo som tu, prišiel som tu preto, lebo som dostal príležitosť."
"Takže ten príbeh o deťoch nie je pravdivý?" Gabriella vyzerala sklamaná.
" No.." Pán Samons sa začervenal. " Kto mal tušiť, že budete veriť na rozprávky?!"
" Čo je to územie veľkých myšlienok? A prečo vás vylúčili?" pýtala sa Kate ďalej, no začervenala sa rovnako ako Gabriella, že ju tak nepekne napálil.
Pán Samons naznačil aby boli ticho.. " Psst deti, nemyslíte, že nastal čas aby som sa pýtal ja??"
Gabriella sa na neho zhnusene pozrela: "Ani nie."
Samons sa zachichotal." Dobre, dobre. Nechcete sa radšej pozrieť na môj malý domček?"
Kate a Gabriella sa na seba pozreli. "Ale veď je to mimo Fountownu."
Pán Samons zvážnel. "Je to blízko. Ale ako ste sa tu dostali sami?"
" Prišli sme tu s mojou mamou. Prišla sem kvôli tajnej dohode," povedala Kate.
"Ách, takže tak." Muž sa začal usmievať. " To máte ešte dve a pol hodiny času na to aby ste si pozreli môj skromný príbytok."
Vykročil a deti sa váhavo pobrali za ním.

2. kapitola Fountown

17. listopadu 2010 v 16:10 | Kate |  Ryšavá mačka
"Už tam budeme?!" spýtala sa namrzene inak veselá Gabriella.
Pani Wilsonová sa usmiala." Už tu sme."
No nebol to ten úsmev na ktorý Kate čakala. Bol to úsmev plný pohŕdania a pýchy,akoby im chcela povedať aké sú hlúpe a naivné.
"Myslela som, že je to mesto. Ale toto je dedina." pokračovala Gabriella.
"Mestečko," opravila ju pani Wilsonová. "A je omnoho veľkolepejšie ako si myslíš."
Gabriella sa s obavami pozerala von s okna, no ostala ticho. Nechcela sa škriepiť a hlavne nie s pani Wilsonovou.
Odrazu sa jej rozšírili oči.
"POZOR!" vykríkla. Nebolo treba. Všimli si to všetci. Do cesty sa im vkradlo malé čierne stvorenie.
Pani Wilsonovou myklo, prudko zabrzdila. Na jej tvári sa miešal hnev s prekvapením, po chvíli sa však upokojila.
"Hlúpy pes. No, čo... Aj tak som už chcela parkovať."
Kate obrátila svoju pozornosť na psa. Nebol čierny ako sa na prvý pohľad zdalo. Hnedé fliačiky mal viditeľne posiate po celom jeho tele a nepríčetne vrtel chvostom. Ešte stále stál uprostred cesty a aj napriek tomu všetkému sa ju zrejme nechystal opustiť.
"Jedného dňa bude mať neuveriteľnú smolu, keď bude jazdiť za autami!" vyhlásila pani Wilsonová, ako keby jej čítala myšlienky.
Vypla motor. "Vystupujeme"
Gabriella vyšla z auta ako prvá, za ňou Kate a pani Wilsonová ako posledná.
Mestečko v ktorom sa nachádzali nebolo ničím zvláštne.
Veľká betónová plocha sa vyjímala pozdĺž širokého parku a okolo nej bolo množstvo nezaujímavých šedých budov.  Kate videla ako sa cesta vedúca z plochy rozširuje do svetlých uličiek. Na druhej strane plochy boli už iba domy a vedľa nej jedna osobitná cestička hore do lesa. Kate si všimla mapu. Chvíľu ju študovala a došla k záveru, že cesta k jazeru je hneď vedľa.

FOUNTOWN cast
"A kam pôjdeš ty, mami?" spýtala sa so záujmom aj keď tušila, že odpovede sa nedočká.
Na jej veľké prekvapenie pani Wilsonová odpovedala: "K obytnému stredisku"
Kate ostala ticho. Pani Wilsonová ju chvíľu sledovala, potom pokrčila plecami a dodala:
"Ale keby ste sa ma pokúšali nájsť, nenájdete ma. Neviem isto či nepôjdem niekde mimo Fountownu. Je to veľké územie."
"Ako dlho tu ostaneme?" zapojila sa do rozhovoru Gabriella.
Pani Wilsonová mykla plecami. "Toľko, koľko budem potrebovať. Ale poďme už. Nemám veľa času a vy tiež nie. V tomto meste musíte splniť jednu úlohu, dôležitú úlohu. Preto som vás zobrala. Okrem toho, toto miesto nie je nebezpečné, no dávajte si pozor. Do vody veľmi nechoďte. Kate by to pravdepodobne zvládla i sama, ale spoločnosť jej dobre padne. A teraz šup-šup. Jazero nájdete aj sami. "
Pani Wilsonová kráčala preč a dievčatá ju so záujmom sledovali.
"Je toho na mňa trochu priveľa." priznala sa Kate.
Gabriella  sa zamračila." Mňa by zase zaujímalo o akú tajnú misiu vôbec ide."
"To je fakt. Nepovedala nám to. Kate, ideme sa hrať na detektívov!"
 Kate sa na chvíľu zamyslela. "Nie tak celkom. Máme ísť ku jazeru."
"Tam bude naša prvá stopa."
Dievčatá si vybrali najkratšiu cestu. Nebola to ani tak cesta, bola skôr vyšľapaná ľudskými nohami, no obchádzať trasu celú nedávalo zmysel.
Keď tam dievčatá prišli, nevedeli celkom čo si majú myslieť. Pri jazere nikto nebol. Žiadny človek, žiadny posol ktorý by im odovzdal tajnú správu ako dúfali. Jemné kamienky obmývali čistú, až neuveriteľne priezračnú vodu. Na pláži stálo päť lavičiek, vedľa sa týčilo množstvo maličkých obchodíkov. Gabriella chodila sem a tam, skúmala pláž. Pláž nebola veľká. Hneď za jazerom stál široký les. Vyššie sa týčilo množstvo malých domčekov, všetky mlčali. Všade bolo ticho prázdno, no toto miesto bolo smutné, veľmi smutné.
Keď sa Gabriella vrátila, iba potvrdila dievčaťu jej zmetené myšlienky.
"Nič!" oznámila jej.
Kate prikývla a mlčala. Začal ju obliehať neznámy pocit.
"Oklamala nás", pokračovala, " iba nás chcela zabaviť aby sme za ňou nechodili. Nič proti tvojej mame ale.."
Odrazu zmĺkla. Pozorovala Katin pohľad. Smeroval do diaľky.
"Niekto ide" povedali obidve takmer naraz.
"Ách takže to bude asi ten posol" začervenala sa Gabriella nad planými rečami, ktoré pred chvíľou vypustila z úst.
Kate si ju nevšímala. Sledovala tú postavu zvláštnym pohľadom.
Bol to muž a mal na sebe dlhý modrý plášť.
Katinou osobou zatriasol strach a Gabriella ktorá ešte stále čosi šomrala, o chvíľu zmĺkla.
"To.. to.. to je mních?" vykoktala sa.
Kate razom prešiel strach a na chvíľu sa zasmiala. Gabriella na ňu zlostne pozrela, mala panický strach z bezhlavých mníchov už od prvej triedy.
Potom sa však zarazila a upokojila kamarátku. " Ale toto nie je mních. A nie je ani bez hlavy. Bude to zrejme ten posol. "

1. kapitola- Hmla

17. listopadu 2010 v 15:42 | Kate |  Ryšavá mačka
Pršalo.
Zákrutou prechádzalo strieborné auto.
Kate Wilsonová zívla. Sedela v aute. Prstom hladkala okno a snažila sa uvidieť aspoň kúsok krajiny. Márne. Kvapky všetko prekryli. Úskokom sa pozrela na svoju spolu sediacu. Nehýbala sa no Kate vedela, že nespí. Keby nebolo jej, nešla by tu. No Gabriella povedala:
" Musíme tam ísť. Tento deň bude dôležitý. Viem čítať do budúcnosti."
Kate nevedela či to skutočne dokáže, no jej odhady boli vždy správne.
Tak išla. Prečo by aj nie? Chcela sa predsa dozvedieť čosi o svojej matke.
Pani Wilsonová, Katina mama, nebola práve nadšená, keď ich musela brať so sebou..
Kate spomínala na otca, prečo nemohol ísť aj on. Pani Wilsonová hovorila, že má veľa práce, no dievča vedelo, že to nebol ten dôvod.
Aj ju upršané počasie znervózňovalo, no nebola si istá či to nespôsobila Gabriella jej s predpoveďou.
Možno.
A možno to bola jej mama.
Zavrela oči no vzápätí znova otvorila. Pozrela sa na mamu. Aká bola zvláštna.
Nie taká ako predtým. Iná.
Rozmýšľala nad rozhovorom, ktorý sa uskutočnil ešte pred jazdou.

"Prečo chceš ísť práve tam?" spýtala sa Kate. Jej mama chvíľu mlčala, no nakoniec sa rozhodla, že vyjde s pravdou najavo." Koná sa tam tajná dohoda."
Tajná dohoda. Jej mama sa často zúčastňovala na takých veciach." Čo to je?," spýtala sa so značným záujmom.
Pani Wilsonová pokrčila plecami. "Dohoda ktorá je tajná."
"Takže mi o nej nepovieš?"
"Nie!"
"Nie?? Ale kam pôjdeme my??
"K jazeru."
"K jazeru?!"
"Áno a z toho miesta sa nepohnete. Zistím to ak pôjdete niekde inde."
"Nie som malé decko!"
"Máš trinásť. Si malé decko."
S týmito slovami odkráčala preč.

Jej mama bola kedysi výrečnejšia. Rozprávala jej o mnohých veciach, rozprávala sa vždy a s každým.
Kate to často vadilo, keď jej mama zastavila akéhosi známeho na ulici a hodiny sa z ním rozprávala.
Toto jej však vadilo oveľa viac.

Prestávalo pršať no Kate sa zdalo, že akosi zotmelo. Nazrela von cez okno. Nie, nemala pravdu.
Bola to...
"Hmla."
Hneď ako to slovo vyslovila, na jazyku zacítila trpkú príchuť. To slovo sa jej nepáčilo.
Nebolo to také krásne ako zelené lúky, vysoké hory, lesy a kopce...
"Hmla." Zopakovala Gabriella, ktorá už medzi tým vstala.
Kate sa zdalo, že idú do ničoho, hmla bola až neúnosne hustá.
"Mami.." začala Kate, pretože jej mama nebola práve najlepšia vodička.
No pani Wilsonová iba kývla rukou a zabrzdila auto.
"Je to brána," vyhlásila a vystúpila . Kým sa jej Kate stihla spýtať kam ide, zabuchla dvere. Dievča chcelo ísť za ňou, no Gabriella ju zastavila.
"Nie" povedala.
Kate sa ešte raz pozrela von oknom na hmlu, ktorá jej pripomínala dych smrti, ako keby ju mala každú chvíľu zhltnúť. No ostala ticho, nepýtala sa prečo tu musí ostať. Iba čakala.

O chvíľu jej mama nastúpila a naštartovala.
"Mami, čo to bolo za bránu?"
No pani Wilsonová mlčala a Kate sa sama seba pýtala, koľký krát za tento deň nedostala odpoveď.
"Mala som ostať doma," opakovala si stále dookola." Inak sa každú chvíľu stane niečo strašné."

cesta